99. ŽALM
Ženeva 1562
Pán náš kra-ľu – je, več – ne pa-nu – je,
z tró – nu vlád-ne On svo – jim an – je – lom.
Nech len, a – ko chcú, ľu – dia v hne-ve sú,
do svá-rovsvet hrú-žia, nič si ne-vy-slú – žia.
2. Kráľ náš najväčší
a najmocnejší
nad všetkými je;
ako každý zrie,
tam na Sione;
chválu vzdávajme
Jeho menu v cnosti
i Božej svätosti!
3. Kráľa slávneho,
Pána mocného
je všetko panstvo,
nie však tyranstvo,
ale úprimnosť,
súd, spravodlivosť;
Jeho ľudu daný
príklad toho zjavný.
4. Boha veľkého
ctite samého!
Pred Jeho trónom
Mojžiš s Áronom,
ba aj Samuel
sa Mu klaňať smel;
keď Naňho volali,
vyslyšaní boli.
5. Boh z oblačného
stĺpa divného,
čo v povetrí stál,
otcom vravieval:
nech zmluvu Jeho,
Pána mocného,
i ustanovenia
v každom čase plnia.
6. Počul si ich hlas
v núdzi, Bože náš,
odpúšťal si im,
bol dobrotivým,
hoc si aj prísnosť
pre ich mnohú zlosť
stále dokazoval
a ich vyhladzoval.
7. Preto samého
Boha slávneho
mocne vzývajte,
pred Ním kľakajte
na vrchu Jeho
trónu svätého!
Veď Kráľ tento a Pán
je najsvätejší sám.
J. Strejc