97. ŽALM
Ženeva 1562
Hos – po – din kra-ľu – je, zem nech sa
ra-du -je i os-tro-vov pre-mno- ho
nech sa po-te – ší z to-ho. Ob – lak vô-kol Ne-
ho vždy ob -klo – pu – je Ho,
sú – dy spra-vod – li – vé zá – kla-dy sú
pev – né tró – nu ve – leb – né – ho.
2. Oheň pred Ním chodí
a do prachu zhodí
Jemu odporujúcich,
bezbožnosti pášucich.
Blesk od trónu Jeho
kraj sveta celého
prudko osvecuje.
Svet to pozoruje
a strach hneď má z Neho.
3. Pred Božím zákonom
ako vosk nad ohňom
vrchy sa rozplynuli,
keď Pána uvideli.
O spravodlivosti
nebesá v hojnosti
všetkým rozprávajú.
Tvoje meno majú
ľudia v úctivosti.
4. Hanbiť sa budete,
keď modly vzývate.
Hriechu sa dopúšťate,
keď to tak robievate.
Nuž, sa ponáhľajte,
pred Pánom kľakajte
i vy tiež, bohovia,
nech sa Sion znova
teší v novom šate!
5. Spolu zaplesali,
keď Pána počuli,
i všetky dcéry judské;
poznali súdy božské.
I vy Ho milujte!
V nenávisti majte
každý hriech v srdciach zlých;
Pán z ruky bezbožných
svoj ľud vytrhuje.
6. Svetlo Pána vzchádza
a radosť sprevádza
tých srdca úprimného,
ktorí sa tešia z Neho.
I v čase ťažkostí
všetci v úprimnosti
radosť prežívajú
a Ho spomínajú
v pravej úctivosti.
J. Strejc