94. ŽALM
Ženeva 1562
Ó, Bo-že po-msty, Hos-po-di – ne,
Ty, kto-rý sú-diš ne – o – myl – ne,
za – siah -ni ru – kou zdvih-nu-tou!
Od – pla – tu pyš-ným pri-chys – taj,
bez – bož-ným ple-sať ne – do – praj,
za – stav prúd pyš – ných, spur-ných slov!
2. Depcú Tvoj ľud a zarmucujú,
dedičstvo Tvoje ponižujú?
Chcú vraždiť vdovy, siroty.
„Hospodin na to nehľadí,
Jákobov Boh to nevidí“,
vravia, súc v mori slepoty.
3. Ten, čo dal ucho, nepočuje?
Čo oko dal, zle pozoruje?
On k vedomostiam vedie ľud
a národom klásť medze vie,
vzdor trestá, vie, že jalové
sú mysle ľudí, sú len blud.
4. Kto, Bože môj, je vycvičený
a Zákonom je poučený,
je človek blahoslavený:
mier mu pred zlými časmi dáš.
Dedičstvo – svoj ľud – nenecháš,
lež budeš s ním po všetky dni.
5. Až príde spravodlivosť súdu,
čistí srdcom za ňou stáť budú.
Kto by sa o mňa postaral?
Len Hospodin! Už duša mdlá
by bola skoro umĺkla,
no On mi v núdzi ruku dal.
6. Keď sa mi noha potkýnala,
Tvoja milosť ma podržala.
O tom som dlho premýšľal
a Tvojich útech posila
mi dušu obveselila,
do prázdna hrmel zlostný dav.
7. Hospodin môj hrad vysoký je,
je útočište, skala pri mne.
Vráti im každú neprávosť
a zlo ich zlobou zahladí.
Hospodin, náš Boh, nahradí
straty pre svoju láskavosť.
S. Verner