90. ŽALM
L. Bourgeois
Bý – val si na-ším prí-byt-kom, ó, Pa – ne,
skôr a – ko bo – lo všet-ko do – ko – na-né,
skôr a – ko bo – li u – či – ne-né ho – ry,
ba ce – lý svet náš, všet-ky je-ho tvo – ry,
hneď od ve – kov, od ce-lej več – nos – ti,
Boh sil – ný si, Boh pl – ný mi – los – ti.
2. Keď rozkážeš, tak z Tvojej vôle mrieme,
telo sa vracia do prachu a zeme.
Aj tisíc rokov pred zrakom Ti spľasne,
jak včerajší deň, takto rýchlo zhasne;
odplavíš život ľudí povodňou,
jak trávy kvet tu zvädne spolu s ňou.
3. My hynieme od Tvojho hnevu, Pane,
pre hriechy naše skryto napáchané;
od Tvojho hnevu sme už predesení;
Ty pred svätú tvár berieš previnených,
aj hriechy naše, naše tajnosti
Ty vidíš zrakom svojej jasnosti.
4. Ako dni naše rýchlo ubiehajú,
aj myšlienky sa náhle rozplývajú,
to pre Tvoj veľký búrlivý hnev, Pane,
na čo sme hrdí, to sa prachom stane
a práca, pýcha z nej, sa pominie,
odchodom naším hneď sa rozplynie.
5. Nikto však nedbá na hnev Najvyššieho
a nebojí sa horlenia svätého.
Nauč nás rátať svoje dni, ó, Pane,
nech múdro si v nich stále počíname!
Dokedy, Pane, ešte vyčkávaš?
Ty svojim sluhom milosť preukáž!
6. Už ráno sýť nás svojou láskavosťou,
nech Tvoje dielo ctíme s úctivosťou,
aby sme zase mohli vyspevovať,
veselo Tvoju milosť oslavovať!
S nami buď Tvoja priazeň, láskavosť
a dielo naše potvrď pre večnosť!
F. Šebesta