74. ŽALM
Ženeva 1562
Na – dl-ho nás, ó, Bo-že, o-púš – ťaš,
hne – váš sa na tých, kto-rí spá-sať bu-dú
past – vi-ny Tvo-je – stá-do svoj-ho ľu – du.
Pre – čo tú ska – zu na nás do-púš – ťaš?
2. Na vyvolený ľud si spomeň zas,
už dávno získaný a vykúpený,
dedičstvo Tvoje, ktoré hriešnik plieni,
a Sion, vrch, kde slávne prebývaš.
3. Tam, kde prv na chválu Ti spievali,
znel potom len rev preukrutnej sily,
keď protivníci Tvoj dom vyplienili,
spálili ohňom, trosky nechali.
4. Takto na seba pyšne volali:
„Vyhubme každého z nich čím skôr smelo,
aby sa o tom ľude nevedelo!“
A Božie stánky v ohni vzbĺkali.
5. Nemáme Tvojej lásky znamenie,
z prorokov nik už nie je medzi nami
a ako teraz dozvieme sa sami,
jak dlhé má byť naše súženie?
6. Ach, Bože, dokedy chceš počúvať
odporcov a ich hriešne hanobenie?
Či nepriateľ náš bude môcť už denne
rúhať sa Ti a Tvoj dom opľúvať?
7. A svoju ruku dlho zdržuješ
a netrestáš už všetkých protivníkov.
Ach, prečo, Bože, svojich služobníkov
premocnou rukou neochraňuješ?
193Document–01.qxd 21.1.2008 16:01 Page 194
8. Veď Ty si Kráľ náš už od večnosti
a stále si k nám milostivý býval,
celý svet na to veľa ráz sa díval,
jak vytrhávaš všetkých z úzkosti.
9. Bezradným si nám cestu ukázal,
veď Tvoj ľud taktiež hrozným morom prešiel
a pomoc v každom nebezpečí našiel,
nasýtil si ho, napiť sa mu dal.
10. Keď rozkážeš, hneď deň sa navracia,
slnko i mesiac vyjdú z Tvojej vôle,
raz letá sú a zase zimy holé,
stvorenie sa vždy k Tebe obracia.
11. Pamätaj preto na nás, Pane môj,
veď nepriateľ vždy proti Tebe brojí,
hrdličku Tvoju zahubiť sa strojí,
pri biednom stáde Ty však verne stoj!
12. Nezabudni na zmluvu milosti,
nepokor toho, kto Ťa hľadá všade,
nech raduje sa, Tvoju lásku nájde;
v pamäti maj odporcov krutosti!
J. Strejc