72. ŽALM
Mel. Ž. 65: Na Sione sa česť Ti dáva
L. Bourgeois
Ó, Bo-že, Krá – ľo – vi daj sú – dy,
nech všet-kých On prav – di – vo sú – di
moc spra-vod-li – vos – ti, On o-spra-
a ľud o – mi – los – tí!
ve – dl – ne – ný vsta – ne a pev-ne
bu – de stáť. Chu – dob-ní v mi-los-ti im
da – nej zá – stan-cu bu – dú mať.
2. Z hôr príde pokoj po vôd prúde,
ľud pravdou obrodíš.
Chudobných, synov biednych v súde,
Bože, vyslobodíš.
Keď tyran zhynie, bázeň pravá
ľud Boží očistí.
Kým slnko s mesiacom svit dáva,
Ho každý národ ctí.
3. Syn Boží bude zostupovať
tak ticho ako sen,
jak rosa, čo má ovlažovať,
jak dážď, čo kropí zem.
V tých dňoch rozkvitnú spravodliví
do ďalekých končín;
jak mesiac vplýva na prílivy –
na srdcia Boží Syn.
4. Ľud púštny hlavu v úcte skloní,
do prachu nepriateľ,
ostrovov vládca si zrak cloní,
tak žiari Spasiteľ.
Na poctu dary prinesie Mu
Arab i Habešan,
do Jeho služby sa pohrnú
ľudia zo všetkých strán.
5. On trpiaceho vyslobodí,
keď v núdzi volá Ho.
Bez pomocníka sám kto chodí,
tu pozná pravého,
čo nad chudobným zmiluje sa,
v kom pravá spása je.
Veď Jemu, čo pod krížom klesá,
ich krv vždy drahá je.
6. On bude žiť, nad Sáby zlato
Ho budú sláviť len
a modlitbami chváliť za to
na každý nový deň.
Hrsť obilia dá výške klasov
jak Liban vlnivých
a Boží ľud rozkvitne krásou
tých polí plodivých.
7. Nad svetom dokiaľ slnko vstáva,
Boh bude slávený,
ľud požehnanie v Ňom dostáva.
Buď, Pane, chválený!
Divy na slávu svojho mena
sám činí, Preveľký.
Buď Jeho slávou naplnená
zem celá naveky!
S. Verner