69. ŽALM
Mel. Ž. 51: Môj Bože, hojný v svojej milosti
L. Bourgeois
Ó, vy-slo-boď ma, Bo-že, z hĺ-bky vôd,
prúd za-chvá-til ma, vo-lám u – na – ve – ný,
no már-ne hľa-dám Ťa, síl po-zba-ve – ný,
keď moc-nie Tvo-jich ne-pria – te – ľov rod.
Mno – hí ma, mno-hí ne-ná – vi – dia z nich,
no hriech som ne-spá-chal, za kto-rý tr – pím,
Ty ne-za-han – buj všet-kých od – da – ných,
keď v ne-múd-ros – ti zá-kon Tvoj pre-stú – pim.
2. Keď, Bože, znášam hanbu pre Teba,
som blízkym vzdialený a odcudzený,
ich zlobou, výsmechom som potupený,
keď horlivosť za dom Tvoj vedie ma.
Ach, smejú sa, keď nesiem trápenie,
len na posmech im moje muky slúžia,
dávajú posmešné mi znamenie,
aj piesňami ma pokorovať túžia.
3. S modlitbou idem k Tebe, Bože môj,
viem, že mi chceš dať svoje zmilovanie,
vypočuj ma a prejav zľutovanie
nad dušou, ktorá s prúdom zvádza boj!
Si láskavý, máš hojnosť milosti,
neskrývaj tvár, keď úzkosť obostrie ma,
vyslyš ma, keď mi srdce žalostí,
nech hlbina už nado mnou moc nemá!
4. Som pohanený, trpím, dobre vieš;
nikto ma nepotešil, neľutoval,
keď žlč som miesto jedla okusoval.
Zlých ľudí zničíš a ich krutosť tiež.
Tvoj hrozný hnev ich všetkých zachváti,
zboria sa stany krutých, skrivodlivých,
Tvoja milosť sa už k nim nevráti,
vymažeš aj ich mená z knihy živých.
5. Mne, čo mám srdce bôľom zovreté,
spasenie Tvoje bezpečím sa stane,
budem Ťa chváliť, spravodlivý Pane,
viac Ti je chvála ako obete.
Prinášaš tichým mnoho radosti,
počúvaš biednych, o väzňov sa staráš,
svoj Sion opäť dvíhaš v milosti,
zem svoju verným do dedičstva dávaš.
S. Radechovská