68. ŽALM
M. Greiter
Keď moc-ný Boh náš po-vsta-ne, des ne-pria-
te-ľov o- va-nie, strach veľ-ký pred Ním cí-tia.
A u – te – čú Mu spred tvá-ri zlosť pá-šu-
ci a mod-lá-ri, tí, čo Ho ne-ná-vi – dia.
Jak vet-rom dym sa roz-há-ňa, tak roz-ve-ješ ich
rep-ta-nia a po-tres-táš ich vi – nu,
a jak sa náh-le roz-lie-va vosk, keď ho o-heň
o-hrie – va, tak bez-bož-ní – ci zhy – nú.
2. No spravodliví po celý
deň pred Bohom sú veselí,
každý Ho spevom slávi;
a budú plesať s radosťou,
chváliť Ho, jasať s vďačnosťou,
keď Pán sa im sám zjaví.
Nuž, žalmy Bohu spievajte
a meno Jeho vzývajte,
tak cestu Tomu spravte,
čo nad oblakmi prebýva
a Hospodin sa nazýva,
stále Ho srdcom slávte!
3. Plesajte pred Ním nadšene,
lebo sám Otcom sirôt je
v milosti prebohatej;
On vdov je mocný ochranca
a pred útlakom záchranca,
Boh vo svätyni svätej.
Samotným dáva v domoch kút,
vyslobodzuje väzňov z pút –
sú v Jeho očiach milí;
no vzdorným, čo sa rúhajú,
láskou Jeho pohŕdajú,
dá, aby v púšti žili.
4. Ó, Bože, plný milosti,
pozbavil si ľud úzkosti,
zlosť nepriateľov zhasla.
Ty dedičov si predchádzal
a púšťou si ich sprevádzal,
až celá zem sa triasla.
Pred Božou tvárou nebesá
a všetky ich tam telesá
sa v strachu rozplývali,
ba aj vrch Sion pred Bohom
sa zachvel v strachu premnohom –
veď pred Najvyšším stáli.
5. Ty, Bože, z nebies výsosti,
nám dažďom v hojnej štedrosti
stále dedičstvo zvlažíš.
Keď od sucha už zamdlieva,
po daždi znova okrieva,
a tak ho stále blažíš.
Tvoj zástup v ňom sa usadí,
Tvojou mocou sa ohradí,
vzdorujúc takto zlému.
Ty taktiež v dobrotivosti
pripravíš dary hojnosti,
ó, Bože, chudobnému.
6. Pán slovo dal, i tých On dal,
čo všetkým ľuďom zovšadiaľ
ho slávne zvestovali.
Hľa, králi spolu s vojskami
i mocnými ich vodcami
späť s hanbou utekali.
Hoc trpeli ste, kvílili
a stále sa len hanbili,
ste skvelá holubica;
keď Všemohúci rozptýli,
čo vyklíčilo v násilí,
ako sneh objaví sa.
7. Hoci vrch Bášán veľký je
a nad inými panuje,
nemá nič z inej slávy.
Prečo sa teda pýšite,
vy vrchy, zhora hľadíte,
dvíhate svoje hlavy?
Veď Pán si Sion obľúbil,
tu milostivo prisľúbil
počúvať naše lkanie
a v chráme svojom na hore
chce tým, čo Ho ctia v pokore,
dať večné prebývanie.
8. Hľa, poslov Božích tisíce
sú v moci Jeho pravice
a ďalších húfov veľa.
Pán medzi nimi prebýva
a hora Sion búrlivá
je slávou Stvoriteľa.
Ty na výsosť si vystúpil,
zajatých väzňov vykúpil,
pre ľudí vzal si dary.
Spasenie naše, Bože náš,
aj vzdorným príbytok Ty dáš,
zahladíš všetky sváry.
9. Buď požehnaný s vrúcnosťou,
Pán, ktorý denne s hojnosťou
nás zahrňuješ darmi!
Boh silný, naše spasenie,
buď Jeho meno chválené,
vždy spievajme Mu žalmy!
On sám je Pán Boh silný náš,
i v súžení je naša stráž,
náš hrad a naša sláva.
Boh s nami, kto uškodí nám,
aj zo smrti vyvádza Pán,
po smrti život dáva.
10. Boh nepriateľov potrestá,
za každý hriech odplatu dá
a v prísnom súde skazí.
Nám povie: „Svojich povediem
a nebezpečím prevediem,
tých škodcov hnev môj zrazí.“
Tvoj slávny príchod zočili,
vo svätyni Ťa slávili,
ó, Bože môj a Kráľu,
tí na nástrojoch hrajúci
a Tebe vyspevujúci
Ti zvyšovali chválu.
11. Vy z rodu izraelského,
tu slávte Boha večného,
vo svojom zhromaždení!
Rodina Božia premnohá,
na Sion vojdi pred Boha,
choď podľa pokolení!
Boh silou ťa obdaruje,
nám svoje dielo vštepuje
z chrámu v Jeruzaleme;
už Jemu mnohí vládcovia
rozličné dary hotovia,
tak prídu mocní zeme.
12. Ó, Bože, prekaz snaženie
i mocných vodcov spolčenie,
rozmetaj rady ľstivých!
Tak rozptýľ v pýche chodiacich
a bohatstvom sa chváliacich
i ľudí vojnychtivých!
Prichodia z krajín vzdialených
zaspievať v žalmoch velebných
Pánovi sveta, zeme.
On premocný hlas vydáva,
svojich sa verných zastáva
a v Ňom je odpustenie.
13. Velebte Boha silného,
panovníka dôstojného
nad svojím Izraelom!
On ukazuje v oblakoch,
aký je v divoch slávny Boh,
moc svoju v svete celom.
Ó, prehrozný si, Bože náš,
keď zo svätyne hľadievaš
na svoj ľud povolaný.
Boh izraelský prisľúbil
a svojmu ľudu dal dosť síl,
sám Boh náš zvrchovaný.
F. Šebesta