65. ŽALM
L. Bourgeois
Na Si – o – ne sa česť Ti dá – va,
tam Te-be ľud Tvoj chvá-lu vzdá – va,
ó, Bo-že, Pa – ne náš,
že hrieš-nych pri – jí – maš. Ta, k Te-be
stá – le cho-diť bu – dú aj i – ní
z mno-hých strán, Ty vy-po – ču-ješ pros-by
ľu – du, lás – ka – vý Boh a Pán.
2. Vín našich hrozné rozhojnenie,
čo sa nás zmocňuje,
i každé naše prestúpenie,
Tvoja dlaň zhladzuje.
Je šťastný, koho vyvoľuješ
a k sebe privádzaš,
aj v chráme svojom usadzuješ
a dobrom sprevádzaš.
3. Získame všetci požehnanie
tým dobrom v svätosti,
nájdeme v chráme potešenie
v tých slovách milosti.
Hľa, veci predivné nám dáva
poznanie zjavenia;
kráľovstvo Tvoje – naša sláva,
ó, Bože spasenia!
4. Upevňuješ Ty mocné hory,
silou opásaný,
svet celý – všetky jeho tvory –
je bázňou zmietaný.
Ty sám zvuk mora umierňuješ
pri jeho hučaní,
národy sveta utišuješ
pri ich povstávaní.
5. Svojou láskou zem navštevuješ,
dažďom ju zvlažuješ,
požehnaním ju zúrodňuješ
a obohacuješ;
brázdy jej Ty sám urovnávaš
a hrudy skypruješ,
aj plodom požehnanie dávaš,
keď vlahu daruješ.
6. Korunuješ v dobrotivosti
úrodu každý rok,
šľapaj Ti svedčí o milosti,
o láske každý krok.
Keď hojne je tak práca naša
žehnaná v štedrosti,
kiež sa len k Tebe náš spev vznáša
jak obeť z vďačnosti.
F. Šebesta