63. ŽALM
Mel. Ž. 17: Môj Bože, pre spravodlivosť
L. Bourgeois
Si Boh môj sil – ný, Pa – ne môj!
Hneď rá – no, len čo z lôž-ka vstá – vam,
srd – com Ťa svo – jím vy-hľa – dá – vam;
Ty v svo-jej lás – ke pri mne stoj!
Te – lo mi zväd-nu – té sa sú – ži
tu v tej-to smäd-nej kra – ji – ne,
kde nie – to lás – ky úp – rim – nej,
zo – mdlie – va a po Te – be tú – ži.
2. Túžim Ťa v Tvojej svätyni
v sláve a sile vidieť, Pane,
zvestovať Tvoje zmilovanie,
za dobro chváliť, za činy,
veď lepšia ako život časný
je Tvoja milosť, Bože, len,
a preto vzdávať česť Ti chcem
a nech Ťa chváli hlas môj jasný!
3. Keď zaspím, prikrývaš ma Ty,
na lôžku si Ťa pripomínam,
len Teba stále v myšlienkach mám,
keď spánok sa mi vytratí.
Ty sám mi na pomoci bývaš
tu v akomkoľvek súžení,
a preto si mnou chválený,
že pod krídlami vždy ma skrývaš.
4. Duša už k Tebe priľnula,
drží sa Tvojej pravdy, reči,
štít si môj v každom nebezpečí,
veď bez Teba by zhynula.
Tých, čo pád môj a smrť hľadajú
vo vzdornej škodoradosti,
zavrhneš do hlbokosti,
veď Tebou, Pane, pohŕdajú.
5. On, Kráľ náš, musí víťaz byť.
A ten, kto prisahá na Neho,
zdroj spozná spásy, milosť Jeho
a radostne Ho bude ctiť.
No ústa plné klamstva, zlosti
naveky budú upchané;
kto stráni sa Ťa, môj Pane,
zahynie v svojej bezbožnosti.
F. Šebesta