62. ŽALM
Mel. Ž. 25: Pozdvihujem dušu svoju
L. Bourgeois
Vždy len mlč – ky o – ča – ká – va
Spa – se – nie On več – né dá – va,
mo – ja du – ša Bo – ží hlas.
v nú – dzi po-moc zo – šle včas.
On je hrad môj vy – so – ký,
ska – la a zá – chra-na stá – la:
stros – ko – ta – jú ú – to – ky,
čo ich zlo – ba na mňa hna – la.
2. Vy budete moje snahy
stále zlobou opriadať?
Ste jak múr bez rovnováhy,
nemôžete pevne stáť.
Stále sa len radíte,
ako Boha strhnúť z výše.
Slovom dobrorečíte,
váš duch však má ku lži bližšie.
3. Mlčky k Bohu sa priznávaj,
duša Jemu oddaná!
Dennodenne očakávaj,
čo pre teba dávno má.
On ma chráni, je môj hrad,
nehnem sa, keď ma prichýli.
V Bohu večne budem mať
spasenie a skalu sily.
4. Ľudia, nádej v Boha majte,
srdcia pred Ním otvorte,
prosby k Nemu vysielajte,
pomôže vám ochotne.
Ľudí márnosť ovláda,
hoc sú mocní, sklamú iste.
Boh je pravda, pokoj dá,
On je naše útočište.
5. Na majetok nehľaď, srdce,
prijmi radšej Božiu reč!
O pomoc Ho žiadaj vrúcne
v nádeji a v skutku tiež.
Podľa činov odplatíš,
verným dáš však účastenstvo,
v nebi raz ich osláviš,
Tvoje je milosrdenstvo.
S. Verner