60. ŽALM
Ženeva 1562
Na nás si, Bo – že, za – nev – rel,
dal roz-trh – núť náš ze – me diel,
v hne – ve si pri-dal ťar – chu bied,
ó, na – vráť sa k nám za – se späť!
Tria – sol si ze – mou z mno-hých strán,
daj, nech sa u – zdra – ví z tých rán!
Nech tí, čo te – raz v báz-ni tích – nu,
zás – ta – vu Tvo – jej prav-dy zdvih-nú!
2. Pravicou svojich verných voď,
ich zachovávaj, vysloboď!
Vyslyš ma v svojej svätosti!
Tak prevravel Boh z výsosti:
„Môj blízky je i vzdialený
ľud z otroctva vykúpený,
svoj zákon lásky som mu vštepil,
aby pohanom na púť svietil.“
3. Kto k hradbám mesta má ma viesť?
Či Ty, ó, Bože, veď si trest
sám dal nám. Teraz z milosti
pomôž nám v našej úzkosti!
Veď ľudská pomoc – chabý zdroj;
viesť chrabro chceme viery boj
a počínať si v Tebe smelo,
Ty zdoláš našich nepriateľov.
S. Verner