56. ŽALM
Ženeva 1562
Ach, zmi-luj sa a zľu – tuj,Bo – že môj!
Buď mo-jím strá-žcom, pev-ne pri mne stoj!
Chce po – hl-tiť ma člo-vek naj-hor – ší,
už do bo – ja sa stro-jí, trá – pi ma, ne-
ne-chá ma na po-ko – ji; za – hu-biť ma chcú
ne-pria-te-lia mo – ji. Mno-ho je tých, čo
zni-čiť ma chcú v bo-ji, ó, Pa-ne naj-vyš-ší!
2. Ja každý deň, keď obkľúči ma strach,
len v Teba dúfam, svetlo v temnotách,
chcem Boha stále srdcom chválievať
i dobré slovo Jeho
a ustavične budem dúfať v Neho;
nebojím sa, že by mi ľudia smeli
urobiť niečo zlé, hoc by aj chceli,
veď Pán chce pri mne stáť.
3. Prekrútia, čo môj jazyk hovorí,
a k zlému smerujú ich názory:
stále len na môj život číhajú
a spolu sa schádzajú.
Keď špehujú ma, aj keď sa skrývajú,
pred pomstou ujdú za tie neprávosti?
Ty ich, ó, Bože, už máš v nemilosti,
nie, nádej nemajú.
4. V pamäti všetku moju biedu máš
a všetky moje slzy počítaš;
po čase spoznám múdrosť Tvojich ciest,
pevná je moja viera.
S hanbou ustúpia moji nepriatelia.
Keď obrátim sa k Bohu s dôvernosťou,
ja viem, že teraz, no aj budúcnosťou
môj Boh ma bude viesť.
5. Vždy budem chváliť Boha nad nami,
zo srdca chváliť Jeho slovami;
chcem svoje sľuby chválou naplniť,
Boh chrániť ma vždy mieni.
Neklesnú moje nohy v tmavom tieni,
už nebojím sa zostať v nebezpečí,
veď v Boha dúfam, verím Jeho reči,
vo svetle túžim žiť.
F. Šebesta