54. ŽALM
Ženeva 1562
Ó, Bo-že môj – ho spa-se – nia,
me – no Ti vzý-vam vo dne, v no – ci,
Ty sám maj svár môj v svo-jej mo – ci,
veď du – ša mi je zo – vre-ná.
Mod – lím sa k Te-be od – da – ne,
môj Bo-že, chráň ma v ne-bez-pe – čí;
len po-súď slo-vá mo-jej re – či,
vy – po – čuj mo-je vo – la – nie!
2. Proti mne cudzí povstali,
ukrutní na dušu mi striehnu,
čo hrešia proti Tvojmu menu,
broja, aby ma týrali.
Hľa, jak mi Boh sám pomáha!
Pán uprostred je ľudu svojho,
života oporou je môjho,
je s tým, kto sa ma zastáva.
3. Hospodin sám sa oslávi,
odplatí zlostným všetky zlosti
a podľa sľubov pravdivosti
nebezpečia ma pozbaví.
Zo srdca svojho priameho
budem Ti vďačne obetovať,
vždy meno Tvoje oslavovať,
chváliť Ťa, Pána dobrého.
4. Boh ma z každého súženia
vždy svojou mocou vytrhuje,
môj duch len Jemu dôveruje,
je pravda Jeho nemenná.
Je mojou skalou jedinou,
mám záštitu v Ňom dokonalú,
žalmy spievam na Jeho chválu;
a bezbožníci – zahynú.
F. Šebesta