49. ŽALM
Ženeva 1562
Ná – ro – dy sve-ta všet-ky po – čuj – te
a ľu-dia ze – me my-seľ zbys-truj-te,
bo – ha – tí, bied-ni, moc-ní i ma – lí,
z tej pies-ne a – by ste múd-rosť vza – li:
„Pre – čo by som sa bál v dňoch svo-jich zlých,
že ma ne-prá-vosť stih-ne ni-čom – ných?
O – ni len v svo-je bo-hat-stvo dú-fa – jú,
zá – ľu-bu v svo-jom ma-jet-ku len ma – jú.
2. Nemôžem svojho brata vykúpiť,
nemôže nikto dušu vyplatiť,
peniaze za život bez smrti dať,
múdry i hlúpy musí umierať.
Iným bohatstvo nechá bohatý,
čo zem si prisvojili, raz aj tí
zomrú a sláva všetka tak pominie,
smrť ich zachváti a všetko zahynie.
3. Zatiaľ čo oni v hrobe už tlejú,
úprimní v novej sláve sa skvejú.
Boh ma prijíma, Boh ma zastúpi
a z moci hrobu sám ma vykúpi.
Preto sa neboj slávy bohatých,
nič nevezmú do hrobu z vecí tých,
čo mali, svetlo neuvidia ani.
Ver, nikoho smrť nikdy neuchráni!
S. Radechovská