48. ŽALM
Ženeva 1562
Hos – po-din veľ – ký, moc-ný je,
moc v svo-jom mes-te pre-ja – vu – je,
tieň nie je na Je – ho slá – ve,
z chrá-mu svoj-ho ju o-hla – su – je.
Si – on, čo nás k Bo-hu zval,
se-ver – ne na strá – ži stál,
Si – on slá -vu kra-ja mno – ží,
pre – pev – ný je ten vrch Bo – ží,
veľ – ké – ho je Krá – ľa mes – to,
Boh má na ňom stá – le mies – to.
2. Raz králi mocní vtrhli sem
a chceli dobyť Božiu zem,
no strachom preveľkým sa báli
a v zmätku na útek sa dali.
Ako žena, čo rodí,
s bolestným strachom plodí,
ako lode v šírom mori
náhly silný vietor borí,
tak Pán všetkých ženie z mesta,
strachom a bolesťou trestá.
3. Jak počuli sme o tom len,
upevnil Sion vo svoj deň.
Tak splnil Boh to, čo nám sľúbil,
chváľte Ho všetci zo všetkých síl!
Rozjímame v chráme tom
o Ňom, o spravodlivom,
Jeho skutkoch veľmi slávnych,
bojoch mocných a udatných.
V meste Jeho, vôkol všade
sláva Božia kvitne stále.
4. Ó, ľud môj, jasaj, veseľ sa,
vyspevuj zvučne, raduj sa!
Plesajte i vy, dcéry judské,
že zachránil nás v láske božskej.
Obchádzajte Sion náš,
prejdite mesto i stráž,
pozrite na hradby bdelé,
na hrad i na mesto celé!
Boh aj cez smrť vedie ďalej,
Hospodina chváľme stále!
M. Balabán