37. ŽALM
L. Bourgeois
Ne – hne – vaj sa pre ús-pech ni – čom-
ní – kov! Ne – zá-viď tým, čo
pá – šu ne – prá-vosť! Zväd – nú jak
trá – va a pek-ný kvet krí-kov. Ty však ži
v Bo-hu pre spra-vod-li-vosť! Pri – poj sa
k ra – du ver-ných slu-žob – ní – kov,
choď ces-tou, čo sa vo-lá poc-ti-vosť!
2. Maj radosť, že Pán láskavo sa skláňa
k premnohým túžbam, ktoré v srdci máš.
Na ceste vždy ťa Jeho ruky chránia,
keď Ho za pomocníka pokladáš.
Do Neho nádej vlož, očakávania,
prečo sa svojej cesty obávaš?
3. On iste zjaví, že ťa darmo vinia,
sám naučí ťa spravodlivosti.
Utíš sa už pred tvárou Hospodina,
čakaj na Neho v trpezlivosti!
Nedbaj na to, že hriešnych rastie vina,
hoc teraz žijú si v spokojnosti.
4. Nech duša tvoja zostane vždy čistá,
na hnev, zlé činy nedávaj sa zviesť!
Hriešnikov zlostných záhuba je istá,
ale kto Hospodinovi vzdá česť,
tomu On zem už do dedičstva chystá
a láskou svojou k spáse ho chce viesť.
5. Bezbožným skazu chystá Všemohúci,
kde boli, tam ich nebudeš môcť nájsť.
Tichí a Pána verne čakajúci
zem navždy dostanú, keď príde čas.
Šťastne tak všetci pokoj hľadajúci
v pokoji stálom nájdu radosť raz.
6. Záhubou hrozí bezbožný vernému,
už zuby svoje cerí na neho.
Náš mocný Pán však posmieva sa jemu,
veď blízko je už pád bezbožného.
Márne zbraň chystá proti chudobnému,
zničí tou zbraňou seba samého.
7. Lepšia je chudoba spravodlivého
než bezbožníkov korisť premnohá.
Zlomená bude ruka svojvoľného,
no verného Pán pod krídla schová:
pozná každého svojho úprimného,
sám dedičstvo mu večne zachová.
8. Nebude nádej verných oklamaná,
Boh dá im chlieb svoj taktiež vo dňoch zlých.
Do záhuby však hroznej bude daná
tá zberba nepriateľov Pánových.
V dyme sa stratia ako suchá slama,
jak lúky krása v kvapkách dažďových.
9. Bezbožný stále iba na dlh žije,
zaplatiť nikdy ničím nemieni.
No spravodlivý plný milosti je,
dá dar, a netrvá na vrátení.
Len tým patrí zem, ktorých Boh miluje,
a zlorečených rýchlo vyplieni.
10. Pán sám vždy riadi krok svojho verného
a v jeho cestách zaľúbenie má.
Keby aj padal, drží ruku jeho
a vo dňoch zlých sám sa ho ujíma.
Nikdy som ešte nevidel zbožného,
ktorého náš Boh v ochrane nemá.
11. Nebudú žobrať o chlieb jeho deti,
sám bude mať vždy na rozdávanie.
Hospodin jeho potomstvo posvätí,
nech všetkým bude na požehnanie.
Odstúp od zlého, Pán odkazuje ti,
skloní sa k tebe, má zľutovanie.
12. Ujme sa ťa a tiež svoj pokoj dá ti.
Pán stráži svojich, nablízku je im.
Hospodin za hriech bezbožným odplatí,
potomstvo vezme navždy všetkým zlým.
Zem celú svojim spravodlivým vráti,
sám ju dá verným s právom dedičným.
13. Múdrosť len plynie z úst spravodlivého
a súdy pravé jazyk vyhlási.
V srdci nosí zákon Všemohúceho,
každý krok múdro vždycky uváži.
Pán nenechá ho nikdy v ruke zlého,
sám bezbožníkov súdy rozplaší.
14. Vyzeraj Pána, dúfaj vo Svätého,
s dôverou kráčaj, kam ťa zavolá!
On do dedičstva, iste rozkošného,
do zeme krásnej sám ťa povolá.
Už skoro uzrieš koniec bezbožného,
toho súd Boží rýchlo odvolá.
15. Bezbožného jak zelený strom silný
proti vernému videli sme stáť,
vtom prišiel však súd, svätý, neomylný
a zbadali sme hrozný jeho pád.
Pán zahladil ho za to, čo zlé činí,
zhubcu sa nikto nemusí už báť.
16. Pre verných Božích Pán však pokoj chystá
a Jeho láska je im odplatou.
Pre úprimných je spása Božia istá
a odmenení budú bohato.
No pre bezbožných nebude už miesta,
tí večnou budú pohltení tmou.
17. V Pánovi spravodliví majú spásu,
silu im dá, keď príde súženie.
Sám pomáha im v každom zlomku času,
s láskou im chystá vyslobodenie.
Zástupu verných načúva vždy hlasu,
na radosť premení ich trápenie.
J. Batelka