35. ŽALM
L. Bourgeois
Vzý – vam Ťa, Pa – ne, pri mne buď,
tých, čo ma sú – dia, sám už súď!
A bo-juj pro-ti tým, čo vsta – li,
a – by zas so mnou bo – jo – va – li.
Vez – mi štít, na po-moc mi vstaň
a ko – pi – jou ma svo-jou chráň!
I du – ši po – vedz strá – pe – nej:
Ja sám som tvo – je spa-se – nie.
2. Nech zahanbení všetci sú,
čo siahajú mi na dušu.
Nech v hanbe sa už obracajú
tí, čo sa na mňa zastrájajú.
Jak plevy vietor roznáša,
nech taktiež oni stratia sa!
Nech ich anjel Boží stihne
a ich nádej navždy zhynie!
3. Sieť na mňa svoju schystali,
hlbokú jamu kopali.
Kiež všetko toto stihne zlého,
obráti sa na skazu jeho!
Duša moja sa veselí
a Pána svojho velebí,
že sa nado mnou zľutoval
a spásu mi tak daroval.
4. Kto sa Ti, Bože, vyrovná,
kde je moc Tebe podobná?
Slabého z biedy vytrhuješ,
pred silnejším ho zachraňuješ.
Svedkovia lživí vstávajú,
čo neviem, to sa pýtajú,
zlom spláca sa mi dobrota,
chcú ma už zbaviť života.
5. Keď niektorý z nich ochorel,
vrecovinou som sa odel
a modlil som sa, Hospodine,
a prosil Ťa, nech bôľ ho minie,
s láskou som ho navštevoval,
v žalosti sa ponižoval.
A duša preňho trpela,
akoby matka zomrela.
6. Ale keď sám som v skúške stál,
tu každý z nich sa radoval
a všetci hneď sa zhromaždili,
aby ma spolu potupili.
V zlosti a škrípuc zubami
povstali hnevom kmásaní,
s posmievačmi sa spojili,
aby mi dušu ubili.
7. Jak dlho na to hľadieť chceš?
Prečo ma z ich rúk nevyrveš?
Chráň moju dušu pred ich mocou,
v jame levovej buď pomocou.
A budem Ťa oslavovať,
meno Tvoje vyvyšovať,
budem Ťa chváliť, svätého,
uprostred ľudu verného.
8. Nedopusť, aby jasať smel
môj zradný, podlý nepriateľ.
Ten, čo ma nenávidí, Pane,
nech v hanbe tak navždy zostane!
Oklamať zas chcú pokojných,
narušiť klamstvom pokoj ich.
Ústa na mňa otvárajú,
škľabia sa a posmievajú.
9. Ty sám to vidíš, Bože môj,
už ďalej nemlč, pri mne stoj,
nevzďaľuj sa odo mňa, Pane,
prebuď sa a povstaň, buď pri mne!
Súď podľa spravodlivosti
a neodpusť im spupnosti,
aby sa pyšne tešili
a nado mnou zvíťazili.
10. Nech hanba je im odmenou
a odejú sa potupou
tí, čo sa tak vyvyšovali
a stále sa mi posmievali!
Radosť však nech tí poznajú,
čo spravodlivosť mi prajú!
Sláva buď Bohu večnému,
že pokoj dáva vernému!
J. Batelka