32. ŽALM
L. Bourgeois
Bla – ho – sla – ve – ný, kto má od-pus-te – né
a hrie-chy zmy-té v svä-tom Bo-žom me-ne.
Bla – že -ný je ten, ko-mu Hos-po-din
už ne-po – čí – ta množ-stvo je – ho vín.
Ja, keď som ml-čal, mo-je te-lo chrad-lo,
v kví-le – ní a – ko v žia-re oh-ňa prah-lo;
Pán svo-ju ru – ku na mňa po-lo – žil
a pod jej ťar-chou no-cou dňom som žil.
2. Plač nemal slzy ani vlahu telo,
na letné sucho sa všetko zmenilo.
Vyznal som Ti, ó, Bože, hriešny čin,
nič nezakryl som z pokleskov a vín.
Vravel som: Vyznám Bohu svoje viny
a oľutujem svoje podlé činy.
A Ty si zmiloval sa, odpustil,
od hriechov moje srdce očistil.
3. Tak nech sa každý zbožný modlí vrelo,
v čase, keď Ťa možno nájsť, hľadá smelo!
Tak mnohé vlny vôd, ach, mohutných,
nedôjdu k nemu, nevyrazia dych.
Si moja skrýša, chrániš pred súžením,
plesať mi dávaš nad vyslobodením.
Riekol si: Rozum na cestu ti dám,
po ktorej pôjdeš, nezablúdiš sám.
4. Nebuďte ako muly, ako kone,
ktorým sa v hlavách sotva rozum pohne.
Skrotia ich vaše uzdy, zubadlá,
ozdoby, bez ktorých vás porania.
Ale kto nádej v Hospodina vkladá,
ten nájde milosť, len nech stále hľadá.
V Ňom spravodlivý plesaj v radosti!
Úprimný, srdcom spievaj, Pána cti!
S. Verner