30. ŽALM
L. Bourgeois
Ve – le – bím Ťa, Hos – po – di – ne,
že si ma v ťaž-kej ho – di – ne
zas ne – pria – te – ľom ne – vy – dal,
lež do o- chra – ny svo – jej vzal.
Že ra – dosť tá im da-ná nie je
o – slá – viť mo-je po – ní – že – nie.
2. K Tebe som sa, Pane, modlil
a Ty si ma hneď uzdravil.
Dušu si moju v milosti
z rúk vyrval temných mocností
a nový život zas mi dávaš,
hrobu ma moci nenechávaš.
3. Žalmy už Bohu spievajte
a Jeho svätosť hlásajte.
Jeho hnev vždy len krátky je,
láska ho zase prikryje.
Večerný plač sa zrazu stratí,
zas s novým dňom sa radosť vráti.
4. Povedal som si v šťastný deň:
Už nikdy nezakolíšem.
Hospodin diel mi vyhradil
na vrchu, ktorý ohradil.
Keď Pán skryl svetlo svojej tvári,
tma v duši vládne miesto žiary.
5. Pred Tebou, Bože môj, som lkal,
s prosbou sa k Tebe utiekal;
načo len duša bude Ti,
keď do hrobu raz zaletí?
Vari Ťa prach môj bude chváliť
a pravdu Tvoju všade sláviť?
6. Zmiluj sa, Bože, nado mnou,
buď mojou silou, ochranou!
Počul si moje zúfanie –
plač si zmenil na plesanie.
Smútočné rúcho zobral si mi,
radosťou srdce naplnil mi.
7. Preto chcem ja, vykúpený
a láskou Tvojou vedený,
sláviť Ťa, Pane, žalmami,
chválu Ti vzdávať piesňami.
Jazyk môj zase slová nájde,
naveky sláviť Ťa chcem všade.
J. Batelka