18. ŽALM
L. Bourgeois
Môj Bo – že, mi-lu-jem Ťa srd-com ce – lým
Te – ba som vzý-val, Ty si mo-ja si – la,
a do o-chra-ny ži-vot svoj Ti zve-rím.
kto – rá ma ne-pria – te-ľov po-zba-vi – la.
Si mo-ja ska – la, pre-pev – ný môj hrad,
Vo-lal som, Pa -ne, pl – ný úz-kos – ti,
štít môj a spá – sa, ne-mu-sím sa báť.
zra – ze-ný prú-dom tem-ných moc-nos-tí,
na Te-ba, hrô-zou zo-vre-ný, som vo – lal
a Ty si hlas môj na vý-sos-tiach ča-kal.
Ze – mou si tria-sol, ho-ry pu-ka – li,
pred Tvo-jím hne-vom po-ska – ko-va – li.
2. Z úst Božích nato vyšiel plameň s dymom;
Boh nahol nebo, potom s cherubínom
na krídlach vetra letel mrákavou,
prikrytý plášťom oblakov a tmou.
Mraky sa v Jeho jase rozleteli.
Keď vydal hlas svoj a keď cielil strely,
hlbiny vôd sa rozstupovali,
základy hôr sa obnažovali.
Z výsosti sklonil sa až k mojej hlave,
z priepasti hlbín vytiahol ma tmavej,
vyrval z rúk nepriateľa silného,
mňa, mnohými už pohŕdaného.
3. V deň súženia už proti mne šli všetci,
Hospodin však bol ochranou mi v tiesni,
zbavil ma biedy, v ktorej sám som stál,
a nado mnou sa s láskou zľutoval.
Odplatí sa mi, vie o mojej cnosti,
a moje čisté ruky omilostí.
Vernosť som Jeho ceste zachoval,
svojvoľne som z nej neodbočoval.
Zákonom boli príkazy mi Jeho,
poslušne som sa vystríhal vždy zlého.
Za spravodlivosť skloní ku mne tvár,
veď ruky čisté vždy som pred Ním mal.
4. K milému milosrdný budeš, Bože,
a Tvoju vernosť verný len mať môže,
zaiste čisto prijmeš čistého,
súdom však zničíš neposlušného.
Ty, Pane, vyslobodíš súženého,
doľahne Tvoj súd v hneve na pyšného.
Zažíhaš sviecu môjho života,
svietiš mi, keď je vôkol temnota.
S Tebou ja prejdem peklo rozbúrené
a jeho múr mi strach už nenaženie.
Bože môj, Tvoja cesta svätá je,
reč Tvoja rýdza navždy zostane.
5. Mocnejší ako Hospodin nik nie je,
On je tá skala – naše vykúpenie.
Do srdca odvahu mi zasieva,
bezúhonnou ma cestou vodieva.
Mám nohy ľahké, ako iba laň má,
výsosti všetky sám predo mnou skláňa,
učí ma strieľať, luk mi napne sám,
dal mi štít spásy, podporu v Ňom mám.
Ó, Tvoja pomoc vzdialená mi nie je,
aj poníženie je mi zvelebenie.
Ty moju cestu sám urovnávaš,
istotu mojim nohám dodávaš.
6. Prikázal si mi prenasledovanie
mocností temných a ich prekonanie.
Zničím ich tak, že viacej nevstanú
a porazené navždy zostanú.
Ty si ma, Pane, do boja sám zbrojil,
predo mnou mojich nepriateľov sklonil.
Pred Tvoj súd padli temnôt mocnosti,
vyplienim zlobu ich a podlosti.
Márne sa bránia, pomoc im už nie je,
nikde už pre ne nie je odpustenie.
Vo vetre ako prach ich rozhádžem
a ako blato z cesty odpracem.
7. Zo svárov zástupov ma vyslobodil,
za hlavu národov ma ustanovil
a povýšil ma, že aj cudzí ľud
cťou prichádza ma znova zahrnúť.
Synovia cudzincov ma povyšujú,
ochotne sa mi všetci podriaďujú
a podlizujú sa mi pohania,
bázeň ich z hradov svojich vyháňa.
Žije môj Boh, tá skala požehnaná,
nech Jemu, mojej spáse, česť je daná!
Zveril mi súd svoj, pomstu do rúk dal,
aby som vládu nad mnohými mal.
8. Ó, Bože môj, Ty si ma vyslobodil,
keď nepriateľ mi neľútostný škodil.
Keď krvilačný so mnou bojoval,
Ty pomohol si mi a slávu dal.
Budem Ťa, Bože, preto oslavovať,
národom Tvoje meno vyvyšovať,
budem Ťa sláviť, Pane, nad nami
a česť Ti, chválu vzdávať žalmami.
Kráľovi si dal spásu oddanému
udelil milosť si pomazanému,
synovi Dávidovmu požehnal
a Jeho verným večnú lásku dal.
J. Batelka