146. ŽALM
Ženeva 1562
Chvá -liť bu-dem Hos-po-di – na, kým len
ži-jem, no-cou, dňom. Spie-vať žal-my na-po-
mí – na sám dych môj, kým eš-te som. V sy-nov
ľud-ských ne-dú-fam, mys-le – nie ich je len klam.
2. Šťastný je, komu pomáha
Jákobov Boh presilný:
s vďakou dúfa v svojho Pána –
strážca zmlúv je predivný.
Svet On stvoril ďaleký,
o pravdu dbá naveky.
3. Činí súd, kde útlak vkročí,
väzňov vyslobodzuje,
pootvára slepým oči,
spravodlivosť miluje,
dáva chlieb hladujúcim,
slzy stiera plačúcim.
4. Bezbožných krok cúvne zasa,
pútnikom púť ukázal,
sirôt a vdov ujíma sa
Hospodin, náš večný Kráľ
od národa po národ.
Sion v Bohu má svoj zrod.
S. Verner