143. ŽALM
L. Bourgeois
Pa – ne, čo dá-vaš zmi-lo – va – nie,
po – čú-vaj mo – je vrúc-ne lka – nie
pre prav-du svo-ju svä – tú sám!
Vy – po-čuj mo-je za – vo – la – nie
a spra-vod – li-vosť pre – jav nám!
2. Do súdu prísneho vojsť nechci
so služobníkom, veď je hriešny;
ak nebudeš milostivý,
nebude pre hriech dávny, dnešný
pred Tebou nik spravodlivý.
3. Stíha môj nepriateľ ma v zlobe,
až na zem klesám v ťažkej mdlobe,
on vidieť ma chce v mrákotách
jak tých, tma ktorých kryje v hrobe –
aby som bol bez života.
4. Duch môj tak úzkosťou sa zviera,
že do očí mi tma už ziera
a srdce hynie pomaly;
keď smútok moje srdce zžiera,
deň čo deň sa mi rozžiali.
5. Ja Tvoju veľkosť vidím, Pane,
keď pripomínam si dni dávne,
mám v mysli dielo Tvojich rúk,
ku Tvojim skutkom oči dvíham.
Vždy potešíš ma v dobách múk.
6. Ja ruky, Pane, k Tebe obe
vždy pozdvihujem v svojej mdlobe.
A ako zem, čo vyprahla,
Ťa hľadá duša v každej dobe,
len aby milosť dosiahla.
7. Ach, vyslyš ma už, Hospodine,
veď, ajhľa, duch môj v žiali hynie,
a neskrývaj tvár predo mnou!
Kiež Tvoja láska nepominie,
pred nocou ochráň ma a tmou!
8. Ja Tvoju milosť ráno hľadám,
do Teba nádej svoju vkladám;
Ty zjav mi cestu života,
nech v pokušenie neupadám,
veď ma vždy Tvoja dobrota!
9. Dušu zas pozdvihujem k Tebe,
ó, nevydaj ma hriešnych zlobe,
do môjho vstupuj myslenia!
Si Boh môj, veď ma v každej dobe
po rovnej ceste spasenia!
10. Pre meno svoje, Strážca bdelý,
vysloboď ma, môj život celý,
poteš mi dušu, pri mne stoj!
Chráň život môj pred nepriateľmi!
Chcem, Pane, zostať navždy Tvoj.
F. Šebesta