142. ŽALM
Mel. Ž. 100: Bohu všetci vyspevujte
L. Bourgeois
O po – moc Pá – na pro – sie – vam
a Naň-ho sa len spo-lie – ham,
zrak dví – ham k Je-ho mi – los – ti,
po – kor – ne, v hrieš-nej bied-nos – ti.
2. A svoj žiaľ pred Ním vylievam,
súženie, v ktorom omdlievam.
Keď sa duch zviera úzkosťou,
osvieť mi cestu milosťou!
3. Na mojej ceste ukryli
pasce, aby ma lapili,
keď napravo sa obzerám,
nik nepozná ma, idem sám.
4. Útočište sa stratilo,
šťastie sa niekam ukrylo.
Kto by sa ma už zastával,
útechu duši dodával?
5. A preto, Bože, hľadám Ťa,
na Teba volám, čakám Ťa:
len v Teba dúfať vždy som chcel,
veď v zemi živých si môj diel.
6. Pozoruj moje volanie,
kým nezmorí ma stonanie,
nepriateľov zbav pokoja,
čo silnejší sú ako ja.
7. Vyveď dušu zo žalára,
nech Ťa ctím, svojho lekára;
milosť ma Tvoja vykúpi
a ma rad verných obstúpi.
F. Šebesta