139. ŽALM
Mel. Ž. 30: Velebím Ťa, Hospodine
L. Bourgeois
Pre – skú – mal si ma, Pa – ne náš,
v pa – mä – ti o mne všet-ko máš,
keď sa – dám, vstá-vam, vi – díš tiež,
o mys-li mo – jej všet-ko vieš,
aj ka – de cho-dím a kde spá – vam,
na kto – ré ces-ty sa vy – dá – vam.
2. Obkľúčil si ma i môj stan
zozadu, spredu, z mnohých strán.
Ruku si na mňa položil;
chápať tú múdrosť nemám síl;
Tvoj rozum je pre mňa predivný,
zdá sa mi nedosiahnuteľný.
3. Pred Duchom Tvojím kam sa skryť,
pred Tebou kde len nájdem štít?
Keby na nebo vstúpil som,
tam hore Ty si a Tvoj dom.
A keby v hrobe som sa skrýval,
aj tam by si sa na mňa díval.
4. A keby na krídlach som zôr
breh morský v diaľke dosiahol,
tam taktiež v matnom lesku hviezd
postihla by ma Tvoja päsť.
Aj noc, keď na cestu sa dáva,
v očiach Tvojich sa svetlom stáva.
5. Poznáš to, čo ja nepoznám;
v živote matky si mi sám
telo i dušu, Pane, dal,
kožu i kostru, každý sval.
Preto Ťa slávim, bázňou horím,
pred Tvojou veľkosťou sa korím.
6. O každej mojej kosti vieš
a môjmu vnútru rozumieš,
v skrytosti vstal som pred Tebou,
som otvorenou nádobou,
v knihe máš všetky moje údy,
jak svätý Tvoj súd o mne súdi.
7. Myšlienok Tvojich veľký prúd
nemožno, Pane, obsiahnuť.
Zrátať ich neviem ani v snách,
jak piesok v morských piesčinách.
Ja vnímam Ťa, keď prebúdzam sa,
viem hneď, že ku mne nakláňaš sa.
8. Hriechy tých, čo sa vzpierajú,
čo v nenávisti Ťa majú,
nezdieľam, Pane, Ty to vieš,
mňa svojou mocou tešiť chceš.
Sleduj ma, daj mi dlane svoje,
veď ma a ustráž kroky moje!
K. Bednář