138. ŽALM
Ženeva 1551
Ce -lým srd-com Te – ba, Pa – ne, ne-pre-staj-
Pred ľuď-mi Ti vy-spe – vo – vať, vy-chva-ľo-
ne bu-dem uc-tie-vať.
vať Ťa vždy bu-dem rád. V chrá-me pred Tvo-jou
jas – nos – ťou, ó, s ra-dos-ťou po-zdvih-nem
361Document–01.qxd 22.1.2008 10:15 Page 362
svoj hlas. Tvo – ju mi-losť bu-dem hlá-
sať, v prav-de krá-čať, le – bo si Boh náš.
2. Veď si svojho mena slávu,
moc a pravdu všade dokázal.
Keď som volal vysilene,
občerstvenie duše si mi dal.
Budú Ťa ctiť neslýchane
mnohé slávne hlavy národov.
Až Tvoju pravdu poznajú,
hneď vyznajú, že šli cestou zlou.
3. Budú Ti, ó, dôstojnému,
i dobrému vďaku vyznávať.
O Tvojich skutkoch, a práve,
Tvojej sláve piesňou rozprávať;
a hoci si vyvýšený,
oslávený, v nebi trón svoj máš –
pozeráš i na biedneho,
aj pyšného, každého poznáš.
4. Ty ma, Pane, pri živote,
v každej pľušti zachovávať chceš.
Z nepriateľskej zlostnej ruky,
ťažkej muky vždy ma vytrhneš.
Tvoju milosť večnú hľadám,
v Teba vkladám nádej poznanú.
Dielo svoje konáš krásne,
vedieš šťastne ma ku spaseniu.
J. Strejc