135. ŽALM
L. Bourgeois
Ha – le – lu – ja Pá – no – vi, nech znie
spe-vom ce – lý chrám, v kto-rom síd – li
ne – bies Pán! Slú – žiť buď-te ho – to-
ví! Žal – my Mu tam spie-vaj-te,
svä – té me – no vzý – vaj – te!
2. Hospodin si vyvolil
Izraela za svoj ľud
a nedá mu zahynúť,
lebo si ho obľúbil.
Odporcov však Hospodin
zmetie, nezbaví ich vín.
3. Súdiť bude časom Pán
ľud, nad ktorým vládu má,
služobníkom svojim dá
spásu, ktorou je On sám.
Beda modlám pohanským,
márne sú sťa prach a dym!
4. Skvúce modly nádherné,
zlata, striebra, šperkov jas,
ktorý neušetrí čas,
ľuďmi sú vyrobené.
Modla živá len sa zdá,
slovíčko z úst nevydá.
5. Modlám tým sú podobní
tí, čo ich vytvárajú,
na ne sa spoliehajú.
Ty Boha po všetky dni
chváľ a žalmy spievaj Mu,
Bohu všemohúcemu!
6. Pána chváľ a vždy Mu ver,
dobroreč Mu Jeho dom!
Na Sione má svoj trón.
Slúžiť Mu chce Izrael.
V svojom Jeruzaleme
Boh má sídlo prepevné.
K. Bednář – S. Radechovská