126. ŽALM
L. Bourgeois
Pán beh ú – de – lov o – brá – til
a nám spev do úst na-vrá – til.
A – ko-by vo sne bo – lo nám.
Pán zas má na Si – o – ne chrám!
A ús-ta sa len u-smie – va – li
a vo väz- ni-ciach za-znie-va – li
ja – so – tu zvu-ky, spie – va – nie,
ja – zy – ka po – kri – ko – va – nie.
2. Národy mnohé s údivom
hučali spolu s prílivom:
Diel všetkých vecí Pán im dal,
Pán s nimi divy vykonal.
My o tom vyznali sme sami:
Pán veľké veci činil s nami!
A bolo plno radosti,
čo prichádzala z výsosti.
3. Ty, Pane, obráť údel náš
s príbehmi, jak to robievaš:
Obráť ho ako riečny prúd,
nedaj nám, Pane, zahynúť!
Veď tí, čo s plačom rozsievajú,
na smutnej tvári slzy majú –
s jasotom budú zbožie žať.
Ty, Pane, budeš pri nich stáť!
4. Pomalým krokom kráčajú,
sklonení, ale dúfajú.
Hoc chrbty majú ohnuté,
keď nesú zbožie zožaté,
spievať zas budú v žatve zvučne,
ostricu oddeľovať zručne
a každý znova plný stvol
prinášať v snopoch do stodôl.
V. Kučera