122. ŽALM
L. Bourgeois
Ó, po – te – ši – li ma slo – vá,
keď pút-ni – kov ma vo – lal hlas:
„Do do-mu Pá – na poď-me zas!“
Mám ra-dosť, že som tu zno – va,
veď ces-ta na – ša cie – le – ná
vied – la do Je – ru – za – le – ma!
Vi – dí-me mes-to, hrad pre – pev-ný,
tu všet-ko je v ňom spo – je – né,
sú múr-mi na-vždy chrá – ne – né
dni po – ko – ja, mier vy – kú – pe – ný.
2. Hľa, mesta pokojného chrám!
Ta nahor stúpa zbožný ľud.
Pán chce verných tu zastihnúť,
tu Pána každý ctiť má sám.
To príkaz je pre Izrael,
aby tu Bohu slúžiť chcel,
ctiť, chváliť Ho, milovať, poznať.
Praj pokoj mestu milosti,
trón súdu je v ňom kráľovský.
Maj pokoj, čo ho iným chceš dať!
3. Buď pokoj tuto pod hradom,
aj v múroch tvojich kamenných!
Mier v palácoch a mimo nich
nech zomkne všetkých zaradom!
To jedno na mysli vždy mám,
keď Pána v svätyni vzývam:
Pre pokoj bratov i priateľov
a pre dom Boha večného
chcem hľadať tvojho dobrého,
Jeruzalem, svojou modlitbou.
V. Kučera