12. ŽALM
L. Bourgeois
Ó, Bo-že, o po – moc len Te-ba žia-dam,
mi – lo – sr- den-stva niet už na ze – mi
a ver-né-ho tu tak-tiež már-ne hľa-dám,
zo – stal som sám vo svo-jom sú – že – ní.
2. Len klamstvá vraví každý svojim blížnym,
úlisné slová bez úprimnosti.
Umlč už, Bože, jazyk všetkým pyšným
a zatvor ústa plné ľstivosti!
3. Rúhajú sa, že Tvoju pravdu môže
ktokoľvek premôcť mocou jazyka
a ani Teba neboja sa, Bože,
nikoho nechcú za panovníka.
4. Bože náš silný, vidíš ubiedených
a počuješ aj naše kvílenie.
Viem, že už vstávaš a že Tvojich verných
čoskoro čaká vyslobodenie.
5. Ó, Bože, Tvoje slovo je tu s nami,
čisté jak striebro, ohňom skúšané,
Hospodin toho opatruje, chráni,
kto sa vždy Naňho verne spoľahne.
6. Bezbožní ľstivo vôkol obchádzajú,
ničomné pasce stále chystajú;
márne však, verných do nich nevlákajú,
nakoniec sami do nich padajú.
J. Batelka