115. ŽALM
L. Bourgeois
Hos-po-di -ne, nie nám daj česť, nie nám, len me-nu
svoj-mu, Ty si prav – da sám, Tvo – ja mi-
losť je dra – há. Pre – čo len o nás vra-via
po – ha-nia: Kde je ich Boh a kde ich
o-chra-na? Pre – čo za-siah-nuť vá – ha?
2. Na nebi je náš Boh, tam najvyššie,
a činí všetko, čo len sám On chce,
nie je ako ich modly;
hoc striebrom, zlatom sú ozdobené,
nevravia, zrak ich nemá plamene,
nevidia, do tmy padli.
3. Nečujú uši, ruky nehnú sa,
tie lesklé nohy nerozbehnú sa,
sú len podoba nemá.
Kto chceš v ne dúfať, podobný im buď!
Bezduché sú a nemôžu sa hnúť,
len podoba sú nemá.
4. Ó, ľud môj, dúfaj v Boha živého!
On pomoc každého je verného.
Dom Áronov nech dúfa!
Kto Boha bojí sa a chce v Ňom žiť,
nech v Neho dúfa, pomoc je a štít,
kto verí Mu, nezúfa.
5. Hospodin na nás rozpomenie sa,
On malých, veľkých k sebe povznáša,
rozmnoží synov vašich,
vy požehnaní od Hospodina!
V Ňom nebo i zem počiatok svoj má,
On, Hospodin, nás spasí.
6. Nebesia sú len Hospodinove,
no zem dal ľudu, nech ľud žiť tu vie!
Od neho česť Mu kynie.
Tu aj my haleluja spievame,
tu vďakou úprimnou Ho vzývame,
On nás za svojich prijme.
S. Verner