111. ŽALM
Mel. Ž. 25: Pozdvihujem dušu svoju L. Bourgeois
Slá – viť bu-dem Naj – vyš -šie – ho,
srd – com svo-jím česť Mu vzdám.
V ra – de pria-mych Vše-moc-né – ho
me – dzi ľuď-mi vy – znám sám.
Skut – ky Je – ho ú – žas – né,
sú pre tých, čo po – ko – ria sa,
die – lo Je – ho pre-krás – ne
več – nú spra-vod – li-vosť hlá – sa.
2. Milosrdný, milostivý
pamiatku nám učinil;
Pán nám svojich skutkov divy
zmluvou do pamäti vryl.
Svoju silu ukázal
všetkým, ktorí sa Ho báli,
pokrm, dedičný diel dal
v zemi, pohania kde stáli.
3. Pravda, súd sú v Jeho čine;
s rozkazmi keď prichádza,
pravdu, pravosť neomylne
večná stálosť sprevádza.
Z ľudu svojho hriechy sňal,
vykúpenia poslal veno,
zmluvu plniť prikázal.
Sväté, hrozné Jeho meno!
4. Pred Pánom nám bázeň daná,
múdrosti je počiatkom.
Kto sa Bohu v bázni klania,
toho z bludov vyrve On.
S rozkazmi keď prichádza,
pravda, súd sú v Jeho čine,
večná stálosť sprevádza
Jeho pravdu neomylne.
S. Verner