108. ŽALM
Mel. Ž. 60: Na nás si Bože zanevrel L. Bourgeois
Ja srd-ce pri-pra – ve – né mám,
pred Te-ba, Bo-že, pri – chá – dzam.
Te – be chcem spie-vať, Te – be hrať,
chvá – lu Ti z ce – lej du – še vzdať.
Pre – buď sa, har – fa, ci – ta – ra,
nech vzbu-dí sa ran – ná zo – ra!
Pred ľu-dom bu – dem Bo-ha vzý – vať
a s ra-dos-ťou Mu hrať a spie – vať.
2. Milosrdenstvom, Bože náš,
Ty celé nebo prečnievaš.
Nesmierna pravda Tvojich slov
dotýka sa až oblakov.
Vyvýš sa až nad nebesia,
nech Tvoja krása zaskvie sa!
A pre spasenie ľudu svojho,
pravicu zdvihni, ujmi sa ho!
3. Boh vravel v svojej svätosti,
mám srdce plné radosti.
Naplniť príde dávny sľub,
z poroby vytrhne svoj ľud.
Vykupiteľa z Júdu dá,
všetku moc Jemu odovzdá.
Keď On, čo Jeho je, si chráni,
nikto Mu v ničom nezabráni.
4. Zjednotí rozdelený dom,
ukáže silu odporcom
a podmaní si naveky
ľud blízky i ľud ďaleký.
Stane sa pýchou Jeho síl,
čo oddávna mu prisľúbil.
Hospodin zástupov, Kráľ slávy,
je život večný, Pán Boh pravý.
5. Bože náš, i my Tvoji sme,
preťažké boje vedieme.
Nás zavrhuješ, Bože náš,
vôbec si ľud svoj nevšímaš?
Nestačí ľudská pomoc nám,
pomocou v tiesni Ty si sám;
víťazne skončia sa len boje,
keď pomôže rameno Tvoje.
M. Rafajová