147. ŽALM
Ženeva 1562
Chváľ-te Pá – na, veď te -ší ten spev,
dob – ré je chvá – liť a vďač-ný byť.
Sta – vi – teľ chrá – mu chce zhro-maž-diť
ver-ných, hoc sve – tom o – tria-sa hnev.
Skrú – še-ným po – koj na-vra-cia sám,
zár – mut-ky zbož-ných vľú-dne zmier-ni.
Ó, veľ – ký je Hos – po – din, náš Pán,
mo – cou a si – lou pre – ne-smier – ny.
2. Pán zráta, určuje množstvo hviezd,
po mene každú aj rozpozná.
Pokorných dvíha, spásu im dá,
bezbožných zráža zo vzdorných miest.
Spievajte chválu zo všetkých strán,
hlas citár nech je Jeho chválou!
Zvlnených riek a mrakov je Pán
a zem vďačná Mu bujnie trávou.
3. Potravu dá On tisícom stád,
aj mladým dáva havranom jesť,
keď k Nemu zdvihnú hlavy z hniezd.
Silu však vzdorných nemáva rád,
kone a mužov tiež známych tým;
a sila ich sa pýchou stáva.
Má rád tých, čo v bázni idú s Ním,
čo s úctou a bázňou Ho chvália.
4. Vďačne spev tvoj, Jeruzalem, znej!
Chváľ, Sion, Pána po všetky dni.
Všetkým ľuďom vládne Všemocný
a riadi každý zložitý dej,
zvestuje slovo, určuje súd
i milosť svojmu ľudu dáva,
zbavuje Izrael všetkých pút,
keď vždy ich cestu urovnáva.
K. Bednář