144. ŽALM
L. Bourgeois
Pán, mo – ja ska-la,ó, buď po-žeh-na – ný,
Boh ver-ný môj, sám v lás-ke zvr-cho-va -ný,
čo u – čí mo – je ru – ky bo – jo-vať
a pr-sty bu – de mi po-sil – ňo – vať.
On je môj hrad a skrý-ša, mi-losť mo-ja,
vy – slo-bo-di – teľ, štít môj pro-stred bo-ja;
duch môj sa Je – mu sme-lo zve-ru – je,
On dob-ro-tou ma s ľuď-mi zmie-ru-je.
2. Ó, Bože, vládneš svetu obrovskému,
čo je mdlý človek, že sa skláňaš k nemu?
Syn človeka so svojou biednosťou,
že zahŕňaš ho mnohou vážnosťou?
Ach, človek márnosti je rovný vratkej
a jeho sláva trvanie má krátke;
tak dni sa jeho jak tieň míňajú,
a naspäť sa už nenavracajú.
3. Nebesá nakloň, Pane, zostúp, silný,
vrchov sa dotkni, nechže sa z nich dymí;
i hromobitie zošli, rozptýľ zlo
a strely vypusť, nepriateľov zlom!
Z výsosti mocnú ruku vystri, Pane,
hľa, v rukách cudzincov som, vode, bahne,
len márnosť vravia a ich pravica
je plná ľstí, len lož v nej drží sa.
4. Môj Bože, Ty môj pomocník si v tiesni,
velebiť Ťa zas budem v novej piesni;
na harfe desaťstrunnej budem hrať
i lutnou budem Ťa oslavovať,
tiež žalmami, naplnenými chválou,
veď víťazstvo mi dávaš, Kráľ si kráľov;
Ty sluhu svojho verne miluješ,
spred zlého meča vyslobodzuješ.
5. Ó, Pane, zbav ma cudzincov tých ruky,
čo lžou a krivdou pôsobia nám muky;
so svojou pri nás zostaň milosťou,
veď k prospechu nás svojou veľkosťou,
nech synovia nám od mladosti chvíle
sú ako štepy zdarné, ušľachtilé
a dcéry naše, krásne, ozdobné,
sú stĺpom chrámu Tvojho podobné!
6. Komory naše nech vždy oplývajú
hojnosťou, potravu nám vydávajú,
nech dobytok náš hojne rodieva
a na tisíce vždy sa množieva;
chráň nás pred biedou, chorobami, hladom,
nech nemáme zem vystavenú vpádom,
nech nepoznáme muky, trápenia
a na uliciach niet už kvílenia!
7. Blažený je ľud, čo sa mu to stáva,
že Hospodin mu praje, požehnáva;
v pokoji dary Božie užíva
a šťastím hojným stále oplýva.
Ten ľud je šťastný, čo mu Pán je Bohom,
skláňa sa k nemu v zľutovaní mnohom;
ľud, ktorý svojho Boha ozaj zná,
v Ňom všetku radosť, pýchu svoju má.
F. Šebesta