129. ŽALM
L. Bourgeois
Su – žo-va – li ma už od mla-dos – ti,
nech po-vie Iz – ra – el, len nech to skú-si!
A trá-pi-li ma už od mla – dos – ti.
Ne-pre-moh-li ma. Bol len smú-tok v du-ši.
2. Na chrbte mi jak oráč orali,
ťahali brázdy na úvrať až, s krikom.
Pán spravodlivý, keď sa spriahali,
prestrihol povrazy tým bezbožníkom.
3. V hanbe s tým trýznením nech cúva späť
ten, kto na Sion dýcha nenávistne!
Nech je jak tráva striech, kde tieňa niet,
kým pažiť vzíde, v páľave dňa vyschne.
4. A žnec ňou nenaplní svoju dlaň,
a viazač náruč, podobná je plevám.
Ba pútnik sotva povie: S nami Pán!
Alebo: V mene Pána žehnáme vám!
V. Kučera