127. ŽALM
Mel. Ž. 117: Všetci ľudia, Pána chváľte
L. Bourgeois
Ak ne-sta – via dom pev-ne Pán,
hoc bu-du – je ho maj – ster sám,
je na – nič všet-ka prá – ca tá,
je zby-toč – ná to lo – po – ta.
Veď ak ne – strá – ži mes – to Pán,
stráž člo – ve – ka, hoc bdie, je klam.
2. Je márnosť skoro ráno vstať,
šialenstvo sa od rána hnať.
Čo z takého dňa vôbec máš,
keď pozde večer usínaš?
Chlieb lopotenia chutnáš len!
Veď milému dá Pán aj sen.
3. Hľa, dedičstvom Hospodina
sú predsa tvoji synovia!
Z Pánovej ruky dobrá mzda
je plod a láska života.
Jak v mužnej ruke množstvo striel,
tak deti, mladej lásky peľ.
4. Ten muž je blahoslavený,
čo tulec má naplnený
od Pána synmi svojimi.
Chlieb neje s roztrpčenými,
nebude v bráne s hanbou stáť,
hoc by mal so zlým spory mať.
V. Kučera