124. ŽALM
L. Bourgeois
Ke – by nie Pán, čo vždy nás po – sil – nil,
Iz – ra-el, po – vedz, eš-te by si žil?
Ke – by nie Pán, čo vždy bol s na -mi sám,
keď po-vstal člo – vek v hne-ve pro-ti nám,
žil by si eš – te? No – že, po – vedz nám!
2. Tak vyhňa hnevu by nás spálila,
pomstivo nás života zbavila.
Aj mocné vody by nás prikryli,
divoko prúdom prudkým zabili.
Čo by sa s dušou stalo po chvíli?
3. Vtedy by vzduté vodstva prívaly
cez dušu vzkypením sa prehnali.
Buď požehnaný Pán, že nedal nás
za korisť zubom, keď bol hnevu čas!
Buď požehnaný, stále chránil nás.
4. Hľa, ako vták im duša uniká,
slobodná letí z pasce vtáčnika.
Sieť plná dier je, my sme slobodní.
Kde pomáha Pán, tam sa rozodní.
Je naša pomoc vždy, po všetky dni.
V. Kučera