119. ŽALM
I I. . L. Bourgeois
Bla – ho-sla – ve – ní ľu-dia čis-tých ciest,
kon-čia-cich vždy-cky v bra-tov spo-lo-čen-stve,
zá – ko-nom Pá – no – vým sa da-jú viesť
až k po-sluš-nos – ti v tom-to o – be-cen-stve.
Hľa – da-jú ce – lým srd-com prav-dy zvesť,
tú – žia zo-stá – vať vždy v jej ú-čas-ten-stve.
2. Neprávosť sa v nich viac neroznieti,
po Božích cestách kráčať potešia sa.
Ty, Pane, prichádzaš im v ústrety.
Prikázal si, nech vždy vynasnažia sa
a každý má Tvoj príkaz v pamäti,
súc bedlivejší, keď tma rozlieha sa.
3. Kiež na cestách som takto vedený!
Duch priamo k Tvojim zákonom nech mieri!
Len vtedy budem nezahanbený,
keď nahor budem hľadieť, plný viery,
denne ku Tvojim prikázaniam, vždy,
jak ranné slnko, ktoré spory zmieri.
4. Tak úprimne Ťa, Pane, oslávim,
keď všetkých vôkol budem vyučovať
spravodlivosti právom láskavým.
Sám stále prísne chcem ich nasledovať,
k ustanoveniam Tvojim hľadieť tým;
neopusť ma, daj cieľ mi dosahovať!
II.
5. Mládenec cestu čím si očistí?
Nech iba Tvojím slovom vždy sa riadi!
Ja stále túžim len po Božej cti.
Tvoj, Bože, zrak až do srdca mi hľadí,
nech nezvedú ma bludy koristi!
Ctím Tvoje slovo vždy nad ľudské rady.
6. Tvoju reč istú v svojom srdci mám,
aby som nezhrešil pred Tebou, Pane!
Na každú škvrnu očistou si sám.
Od Teba chcem sa učiť neúnavne,
vyuč ma svojim ustanoveniam!
Chválim Ťa, Bože, už od chvíle rannej.
7. Súdy Tvojich úst rozširovať chcem
perami svojimi, hoc by sa báli.
Svedectvá Tvoje cestou sú, to viem,
mne na radosť a jasnú pieseň chvály.
Bohatstvo svetské prach je pri nich len:
Ty poklad si môj v srdci uschovaný.
8. O prikázaniach Tvojich rozmýšľam,
na Tvoje hľadím úzke cesty priame.
Z ustanovení Tvojich radosť mám,
kto počúva ich, víťazom sa stane.
Ja len na Tvoje slovo vždycky dám,
v ňom prísľub spásy, večný život máme.
III.
9. Služobníkovi svojmu milosť daj,
kým žijem, nech sa držím Tvojho slova!
Otvor mi oči a poznať mi praj,
čo divných vecí zákon Tvoj mi chová,
nech uvidím Tvoj jasný obličaj
a v jeho svetle zjavenia vždy znova!
10. Na tejto zemi som len ako hosť,
neskrývaj preto svoje prikázania,
keď v každom čase tuším nestálosť
a v nočnom bdení dlho do svitania
chcem súdov Tvojich poznať trvalosť,
až duša hynie od túžby a priania.
11. Sám vyhladzuješ pyšných, zlovestných,
ktorí od Tvojich prikázaní blúdia;
vzdiaľ utŕhanie všetkých nečestných –
v nich moje činy potupu len vzbudia.
V svedectvách Tvojich pomoc mám, len v nich,
len na ne dbám, hoc ľudia krivo súdia.
12. Hoc kniežatá sú už pripravené
ma ponížiť a dvíhajú už hlavy,
som služobník Tvoj, neohrozene
ustanovenia Tvoje, plné slávy,
v mysli nosím; mám srdce blažené
z Tvojich svedectiev, Radca si môj pravý.
IV.
13. Ku prachu moja duša ľnie; nuž veď
ma podľa svojho Slova, oživ vzápäť!
I keď mi do ciest ľahla prašná šeď,
predložil som ich Tebe, nejdem naspäť.
Vyslyšal si ma, vyuč ma tiež hneď
nariadeniam svojim, keď hľadím na svet!
14. Nech cestu Tvojho slova docením,
pochopím, Pane, Tvoje divné činy!
Keď rozplýva sa duša trúchlením,
daj, nech už tiene zmiznú a žiaľ s nimi!
Sľúbil si občerstviť ma slovom tým.
Mdlé všetko mocou jeho rozjasni mi!
15. Odo mňa odvráť lživej cesty klam,
zato svoj Zákon daj mi milostivo!
Zvolil som pravú cestu k výšinám,
kde vôľa Tvoja zjavuje sa živo,
o Tvojich súdoch tiež tam rozjímam:
Boh láskavý je, neodsúdi krivo.
16. Svedectiev Tvojich pridŕžať sa chcem,
nech zahanbený nie som, Hospodine!
K víťazstvu vedie Tvoja cesta len.
Vydám sa touto cestou, než boj minie.
Hoc je úzka, ja srdcom dobre viem,
že rozšíriš ju k láske pre svet činnej.
V.
17. Vyuč ma ceste, ktorá nesklame,
až do konca len ňou chcem uberať sa.
Daj taký rozum, miesta neznáme
Zákonom poznať, kde ma čaká spása!
Zvládať ju srdcom – moje želanie,
márnostiam svetským celkom vyhýbať sa.
18. Nech cestou prikázaní chodievam!
Prikláňam sa k nim, radosť do nich vkladám,
nie do lakomstva, všetko rozdám sám,
čo poslušný som dostal Tvojim radám.
Nakloň mi srdce, istotu nech mám
v Tvojich svedectvách, ktorú dostať žiadam.
19. Odvráť mi zrak, nech na márností dom
nehľadím, idúc cestou obživenia!
Ja v diele Tvojom služobník Tvoj som,
oddaný v službe, iné cenu nemá.
Reč svoju potvrď novým výhľadom
na opätovné Tvoje navštívenia!
20. Len pohanenia odvráť horkosti,
bojím sa ich, je to môj údel nízky?
Je v Tvojich súdoch dobro milosti,
Tvoj každý rozkaz srdcu je mi blízky.
Daj, aby v Tvojej spravodlivosti
som odovzdane v pravde žil len vždycky!
VI.
21. Vždy blízko Tvojej milosti chcem byť,
nech príde na mňa, Pane, Tvoja spása,
aby som mohol skutkom odvetiť
hanobiteľom, keď ich smiech ma drása.
Vo Tvojom slove nádej mám a štít,
keď hrozba boja prichádza už zasa.
22. Ak iba pravé slovo z úst má vyjsť,
neodoberaj mi ho, očakávam
len Tvoje súdy, zákon Tvoj chcem ctiť,
tak ustavične seba sám sa vzdávam,
chcem od vekov na veky ticho byť,
počúvať Ťa navzdory všetkým vravám.
23. Slobodný budem, som si istý tým,
keď rozkazov sa Tvojich pýtam zasa.
Pred kráľov so cťou predstúpim, ja k nim
s Tvojimi svedectvami odhodlám sa;
za Tvoju jasnú reč sa nehanbím,
ja pravdy Tvojej vždy tu zastávam sa.
24. K príkazom Tvojim ruky zdvihol som
a milujem ich, Pane, v každom čase,
tak velí láska, sú mi príkladom.
V ustanoveniach vždy som radu našiel,
rozmýšľam o nich stále, nocou, dňom.
Milujem zákon Tvoj, do lásky rásť chcem.
VII.
25. Na slovo pamätaj, čo dal si mne:
služobník Tvoj som Tebe odovzdaný.
312
Je útechou mi, už mnou nepohne
súženie, muky z ktorejkoľvek strany.
Slovo obživí, čo je chorobné,
mňa tiež; aj život pred zánikom chráni.
26. Posmechy pyšných majú krátky dych,
zákona Tvojho nevzdám sa im k vôli.
Večné sú Tvoje súdy vo dňoch zlých,
spomínam na ne, z Tvojej vôle boli.
Si, Hospodine, potešenie tých,
čo v nádeji sa k Tebe vinúť mohli.
27. Bezbožní zákon opúšťajú Tvoj,
nad týmto desím sa na svojej púti.
Nariadeniami svojimi ma zbroj –
do piesní vložiť Tvoj zákon ma núti
na každom mieste, krok kde stúpi môj,
tú radosť, stále celkom oddanú Ti.
28. Rozpomínam sa v noci tiež, i v sne,
Hospodine, na Tvoje sväté meno.
Na zákon Tvoj ja dbám i v nečase.
Odtiaľ mám svojej vernosti to veno,
že rozkazy som plnil v svojich dňoch,
žehnáš mi a ja vďačím natešeno.
VIII.
29. Ty si môj údel, Pane, hovorím,
lež Tvoje slová sú nad moje reči.
313Document–01.qxd 22.1.2008 10:14 Page 314
Modlím sa k Tebe srdcom pokorným:
Zmiluj sa nado mnou vždy v nebezpečí!
Tak podľa Tvojho slova Ťa prosím,
Ty si však nad vzývanie moje väčší.
30. Svoju púť v mysli rozvážil som, vieš,
obrátil svoj krok v smere prikázaní,
ta bežím, kde Ty, svätý, panuješ,
a neodkladám na rozkaz Tvoj priamy
splniť, čo denne mi prikazuješ,
veď Spasiteľ si môj a Vodca slávny.
31. Hoc by bezbožných rota to, čo mám,
mi ukradla, už nikto nevezme mi,
že na Tvoj zákon ustavične dbám,
i v noci plniť som ho pripravený;
vždy oslavovať znova začínam
Tvoj spravodlivý súd na celej zemi.
32. Tých, ktorí s bázňou chvália Ťa, brat som
a druh som tých, čo na príkaz Tvoj dbajú.
Je, Hospodine, plný každý dom
milosti Tvojej všade, kde Ťa znajú.
Ustanovením svojím deň za dňom
ma láske uč, nech viacej poznávam ju!
IX.
33. Ty dobrotivo si vždy nakladal
so služobníkom podľa slova svojho.
314
Len vyučuj ma, Hospodine, daj,
nech chápem Tvoj súd podľa práva Tvojho!
A prikázaniam, ktoré si mi dal,
som uveril, si prameň žitia môjho.
34. Než si ma pokoril, som blúdil sám,
teraz už chápem Tvoju reč, dbám na ňu.
Si dobrý, Tvoje slová v srdci mám,
a dobrotivý, vedieš ku pokániu.
Vyuč ma svojim ustanoveniam,
Ty vyvýš ma, daj pomoc zasľúbenú!
35. Proti mne pyšní klamstvá zložili,
ja sa však držím Tvojich prikázaní.
Tukom svoje srdcia obložili,
a to im pravdu pociťovať bráni.
Mňa však Tvoj zákon vždy len posilní
a utešuje ma aj v dňoch strádaní.
36. Až teraz viem, že na dobré to je,
že v trápeniach som bol, ktoré ma učia
poznať Tvoj pokyn a slovo Tvoje.
Lepšie je to, než zhŕňať do náručia
zlato, striebro aj majetky svoje;
a pritom srdce chudoby sny mučia.
X.
37. Ruky mi, Pane, Tvoje dali tvar,
uč poznávať ma svoje prikázania,
315Document–01.qxd 22.1.2008 10:14 Page 316
nech tým, čo majú pravej bázne dar,
tak ako mne je z toho radosť daná,
že očakávam kvitnúť ako jar
to slovo Tvoje, platné odpradávna.
38. Ja Tvoje súdy, Pane, poznávam,
sú spravodlivé a ja hoden trestu.
Nech zrejmú milosť na potechu mám,
veď slovom svojím určuješ mi cestu;
ňou služobník Tvoj dôjde k výšinám,
k útočištnému večnej spásy mestu.
39. A zľutovanie príde na mňa tiež,
nech môžem žiť! Tvoj zákon – moja radosť;
hoc zničiť chce ma pyšných lož a lesť,
viem, zahanbená bude táto žiadosť.
Ku prikázaniam Tvojim, myseľ, bež,
Ty obnovíš i život môj, i radosť.
40. Kto s bázňou ctí Ťa, svedectvá tiež zná,
ku mne sa obráť, k Bohu poďme spolu.
Len nech je moja duša úprimná
na pokyny, keď plním Tvoju vôľu.
Čo každý z nás tu s bázňou začína,
bez hanby sadne sláviť k Tvojmu stolu.
XI.
41. Po spáse moja duša túži len,
na slovo Tvoje, Pane, čakám bdelo.
316
Oči mi hynú, ako dychtím, mriem
po Tvojej reči, vravím pritom smelo:
Na potešenie v práci čakať viem,
vyslobodíš ma z ruky nepriateľov?
42. Som ako mech, čo v dyme popraskal,
no plniť príkaz Tvoj som prichystaný.
Keď prameň dní sa zúžil v stisku skál,
prudko je každý riekou času hnaný.
Či by si súd už s tými vykonal,
ktorými som, hľa, prenasledovaný?
43. Od pyšných jamy vykopanej zriem,
že podľa Tvojho zákona to nie je!
Príkazy Tvoje že sú pravda, viem,
bez príčiny je moje ohrozenie.
Len pomôž mi, keď, Pane, prosiť smiem,
a nestihne ma ľudské poníženie.
44. Tu obeť by som bol ich odplaty,
lež plním všetky Tvoje prikázania.
Obživ ma sám, len nech som odňatý
tme smrti podľa Tvojho zľutovania!
Svedectvom Tvojich úst som bohatý
a deliť všetkým ho mi nezabránia.
XII.
45. Je, Pane, Tvoje slovo naveky,
vždy stojí pevne v nebesiach nad nami.
317Document–01.qxd 22.1.2008 10:14 Page 318
Od národa po národ ďaleký
Ty pravdou svojou prekonávaš klamy.
Zemi si určil obeh odveký
a takto stojí aj s hôr výšinami.
46. Všetko to stojí, a nie náhodne,
hotovo ako služobníci stojí,
bez Tvojej vôle nič sa nepohne.
Tvoj zákon je mi sviecou, smútok hojí
a poteší ma v tiesni ničotnej;
inak by som už zhynul v nepokoji.
47. V pamäti držím Tvoje nemenné
rozkazy, veď si oživil ma nimi.
Som teraz Tvoj, poznáš ma po mene
a zachováš ma medzi hynúcimi.
Príkazy Tvoje cítim v premene,
keď spytujem ich v mysli, v čom som vinný.
48. Bezbožní na smrť moju čakajú,
lež Tvoje svedectvá ich snahy menia.
Vec dokonalú oči hľadajú,
no každá býva koncom obmedzená.
Len rozkaz Tvoj od kraja ku kraju
preniká, nikdy žiadny koniec nemá.
XIII.
49. Ja milujem Tvoj zákon každý deň!
Je ustavičné moje premýšľanie.
318
Nad nepriateľov stvorený som, viem,
múdrejší v tom, čo trvať neprestane.
Sú prikázania Tvoje bezo zmien,
mám ich pred sebou, nech sa hocčo stane.
50. Než všetkých mojich učiteľov rad
som pre svedectvá Tvoje rozumnejší,
o ktorých premýšľam najprv a rád;
aj ako starci som opatrnejší,
keď príkazy chcem Tvoje zachovať.
Tak ma na mojej púti všetko teší.
51. Krok zdržiavam, keď vidím cesty zlé,
chcem Tvoje slovo naplňovať činom.
Od súdov Tvojich neutekám, nie,
som s Tebou, hoci v kraji nehostinnom.
Keby už zmysly moje boli mdlé,
vyučovaný som vždy Hospodinom.
52. Tvoja reč mojim ústam dychtivým
je sladká, sladšia ako plásty medu.
Z Tvojich som prikázaní, verný im,
svoj rozum získal, stratil temna biedu.
Dnes bludné cesty tak nenávidím,
že idem, kam ma Tvoje sľuby vedú.
XIV.
53. Sviecou je mojim nohám Tvoja reč,
je svetlom ceste, ktorá potme blúdi.
319Document–01.qxd 22.1.2008 10:14 Page 320
Prisahal som a slovo nedám preč,
bez Tvojej žiary som však zoslabnutý.
Daj pochopiť mi a ma ubezpeč,
že vždy sú spravodlivé Tvoje súdy!
54. Tak, Hospodine, utrápený som,
že iba Tvoje slovo obživí ma.
Stíšim ústa pred Tvojím výrokom,
tú obeť dávam Ti, neodvrhni ma!
Nauč ma svojim právam v utíšení tom,
nasledujem Ťa, nie je cesta iná.
55. Ty v mojom veľkom nebezpečí sám
veď moju dušu, k sebe ju tak chýliš.
Ja zákon Tvoj vždy na pamäti mám.
Bezbožní kladú pasce zrejmé príliš,
no neodvráti ma to, kým len dbám
na prikázania, Ty sa nepomýliš.
56. Už do večného dedičstva som vzal
svedectvá Tvoje, môjho srdca radosť.
Aj ustanovenia som rozpoznal,
len splniť ich, to srdca sklon je, žiadosť.
Vždy, do konca som odhodlaný stál,
že učiním vždy Tvojim výzvam zadosť.
XV.
57. Tak nenávidím ľudské výmysly,
jak milujem Tvoj zákon, srdcu daný.
320
Si moja pavéza, i keď som mdlý,
keď v presile je útok mnohostranný;
si skrýša moja, keby na mňa šli,
na Tvoje slovo čakám, nech ma chráni!
58. Nešľachetník, hneď odstúp odo mňa!
Chcem naplňovať Božie prikázania
vždy vernejšie už od včasného dňa.
Podrž ma Tvoje slovo v žiare rána,
aby ma viedla bázeň pokorná
a nezahanbili očakávania.
59. Posilňuj ma a v každej chvíli chráň!
Na Tvoje múdre zákony dbám stále.
Ujde sa poblúdeným mnoho rán,
nimi ich na zem tlačíš vytrvale;
je klamlivý ich opatrný plán,
lesť všetka márna proti pravdy skale.
60. Tak ako trosku po vypálení,
odmietaš všetkých bezbožníkov zeme.
Strach telo zviera, mám ho v plameni,
čo svedčíš, je však láskou podoprené.
V nej je tá rýdzosť, čo sa nemení,
keď Tvojich súdov bázeň srdce premkne.
XVI.
61. Chcem činiť spravodlivosť ochotne,
len násilníkom ma Ty nevydávaj!
321Document–01.qxd 22.1.2008 10:14 Page 322
Som služobník Tvoj, ruky pomocné
daj a ma v dobrom zastúp, pri mne stávaj!
Potlačiť ma chcú pyšní podvodne,
to nedopusť a klesať nenechávaj!
62. Na spásu čakám zrakom túžobným
a na Tvojej spravodlivosti slová.
Ach, Ty ma, zachráň, keď ma zastrie dym!
Vyuč ma, s láskou priviň k sebe znova!
Tak nalož so mnou: slovom milostným
a pod krídlom ma svojej lásky schovaj!
63. Som služobník Tvoj, daj, nech rozum mám,
svedectvá Tvoje niesť som pripravený.
Hoc rušili Tvoj zákon, vytrvám,
veď ratolesť som ja na Tvojom kmeni.
Je čas, aby si zasiahol Ty sám.
I vo mne zlom, čo plané je a v tieni.
64. Nad rýdze zlato, nad to najdrahšie,
príkazy Tvoje s láskou zachovávam.
Ony sú pre mňa, Pane, najkrajšie,
veď vo veciach ich pravé rozpoznávam.
Len cesty bludné, i tie niekdajšie,
mám v nenávisti, na nich neostávam.
XVII.
65. Sú často divné Tvoje svedectvá
a moja duša nachádza v nich rady.
322
Kto výklad slov ich aspoň sčasti zná,
má svetlo, ktoré tme sa nepodriadi.
Tak úprimného múdrosť vrcholná
naďalej učí, keď na nebo hľadí.
66. Ústa otváram, dychtím povedať:
som prikázaní Tvojich žiadostivý.
I na mňa môžeš vľúdne pozerať,
aj ja milujem Tvoje veľké divy.
Zmiluj sa nado mnou, daj svetu znať,
že len pre Tvoje meno som tu živý.
67. Vo svojom slove utvrdzuj krok môj
a nedaj, aby neprávosť mnou vládla!
Pred hriešnymi Tvoj zákon pri mne stoj,
aby ho viera nadovšetko kládla.
Len o to dbám, vždy obličaj zrieť Tvoj,
i keby bázeň Tvoja na mňa padla.
68. Ja vidieť svetlo Tvojej tváre chcem,
vyučuj ma, nech nič ma nepomýli!
Pre tých, čo zákon obchádzať Tvoj zriem,
sĺz pramienky mi z očí vystúpili;
tou vlahou napájam už suchú zem
a Tvoje zrno klíči v tichej chvíli.
XVIII.
69. Spravodlivý si, v súdoch dôsledný,
Pane, aj svoje svedectvá si vydal
323Document–01.qxd 22.1.2008 10:14 Page 324
spravodlivé pre všetky moje dni,
k nim ešte milosť prehojnú si pridal.
Si viery pevný základ nezdolný,
ja pre svoj život som ho navždy prijal.
70. Tak horlím, že sa ničím ohňom tým,
keď mnohí zabúdajú na pravdy tie,
že Tvoje slovo každým skúšaním
jak rýdze zlato planie v čistom svite.
Tvoj služobník tak s ducha nadšením
ho miluje nad slnko na blankyte.
71. Hoc malý som a odvrhnutý sám,
rozkazy Tvoje si však pripomínam.
Tvoj zákon vedie k večným výšinám,
so cťou a pravdou vedie tam, nie inam.
V spravodlivosti Tvojej nádej mám
a k pravde večnej ruky s vierou spínam.
72. Keď súženie, keď útlak stíha ma,
moc prikázaní radosť dodáva mi;
svedectiev Tvojich pravda dvíha ma,
o pravdivosti svedčí Tvoj hlas priamy.
Nech múdrosť, tá sa ku mne nakláňa,
aby som žil, jak žijú pravdovravní.
XIX.
73. Z celého srdca na Teba volám,
ó, Hospodine, vyslyš ma, daj k tomu,
324
nech Tvoje zákony vždy v srdci mám!
Daj pokornému vojsť do Tvojho domu!
Na Teba volám, vypočuj ma sám,
daj milosť, spásu mne aj ľudu svojmu!
74. Bdiem v modlitbách, predchádzam svitanie,
na Slovo čakám. Skôr než oči v bdení
počujem Tvojej reči vyzvanie,
len jej sa túžim oddať v zamyslení;
smerujem k Tebe, keď deň nastane,
keď vstanem, výhľad môj sa nepremení.
75. Buď milostivý, vypočuj môj hlas!
Obživujúcej moci máš zdroj stály,
obživ ma tiež skôr, než ma zovrú zas
tí, ktorí zákon Tvoj vždy obchádzali;
nešľachetní sú, nevidia Tvoj jas
a priblížiť sa chcú len k mojej tvári.
76. Ja k Tebe, Pane, predsa blízko mám
a pravdou sú mi Tvoje prikázania.
Zo svedectiev to Tvojich rozpoznám,
že platnosť ich je naveky už daná,
kde hoc len v lúči pošleš mi ich, tam
bude to pre mňa jasná žiara rána.
XX.
77. Z trápení ma, ó, Bože, vysloboď,
lebo Tvoj zákon mám vždy v pamätaní,
325Document–01.qxd 22.1.2008 10:14 Page 326
tá prosba volá: zastaň sa ma, voď
pravdou svojou, čo v spore pred lžou chráni!
Pre svoju reč ma obživ, znovuzroď
a nový život prinesie svit ranný.
78. Pre bezbožných je spása ďaleká,
pýtať sa na Tvoj zákon sa im ťaží.
No Tvoja milosť, Pane, odveká
aj v súdoch Tvojich obživí ma, blaží.
Tak môžeš zmeniť život človeka.
Tvoj zrak ma, Hospodine, stále stráži.
79. Hoc nepriateľov mnoho hrozí mi,
pri pravde Tvojej nik ma nepomýli.
Slovami, viem to, prevrátenými
zlé skutky na pohľad jak zatajili.
Ťažko to nesú, bludmi prázdnymi
reč Tvoju platnú do nevery skryli.
80. Len pozri, že Tvoj rozkaz milujem!
Daj milostivo žiť mi, Hospodine,
keď pred Tvojím sa slovom schyľujem.
Vec najprednejšia, pravda, vždy je pri mne.
Tvoj súd sa neodchýli, dobre viem,
a spravodlivosť nikdy nezahynie.
XXI.
81. Útoky, Pane, kniežat znášam tu,
no nie ich, Tvojich slov sa srdce desí.
326
Ty dávaš pýche hojnú odplatu,
u Teba bázeň skrýšu vždy nájde si.
Reč Tvoju mám za korisť bohatú,
vari aj v biede moja radosť nie si?
82. Lesť nenávidím, vždy je nehodná,
milujem Zákon, z neho láska vanie,
a pravdu chválim sedemkrát do dňa.
Hojnosť rán v Tvojich súdoch ukrytá je,
až raz z nej bude slávna úroda:
čakaním na ňu belejú sa kraje.
83. Tým, ktorí tu Tvoj zákon milujú,
buď mnohý pokoj, bez úhon ich snahy!
Na spásu čakám, už sa schyľujú
pod ťarchou neprávostí súdu váhy.
Dušu mi posilni a zdvihni ju!
Ctiť Tvoje príkazy je cieľ môj drahý.
84. Ja dušou strážim Tvoje svedectvá,
veď milujem ich preveľmi a stále.
Rozkazy Tvoje srdce plniť má,
hoc nestačím, sú predsa dokonalé.
A Tvoje cesty, ktoré vedú ma,
ma dovedú až k Tvojej večnej chvále.
XXII.
85. Môj ston nech letí pred Tvoj obličaj,
Hospodine, len rozumu viac žiadam.
327Document–01.qxd 22.1.2008 10:14 Page 328
Pokornú prosbu vojsť už k sebe daj,
pred Tvojou tvárou všetku ťarchu skladám.
Vytrhni ma a slovom raď mi aj,
ochotne podriadim sa Tvojim radám.
86. Vynesú moje pery chvály hlas
ustanoveniam Tvojim, že ma učíš.
Môj jazyk Tvoje slovo spieva zas,
Ty srdce mi tou piesňou rozozvučíš.
Vo Tvojich príkazoch je pravdy jas,
spravodlivosťou dušu v búrke utíš!
87. Ruka Tvoja mi pomoc dávaj vždy!
Držím sa všetkých Tvojich prikázaní.
Po spáse Tvojej túžim, Pán si Ty,
každý dlh bude Tebou rozviazaný.
Zákon Tvoj budí úcty pocity,
nech povedie ma po pozemskej pláni!
88. Chváli Ťa moja duša spasená,
Tvojimi súdmi chcem byť obnovený,
Blúdim tu ako ovca stratená;
hľadaj ma, nájdi, tým sa všetko zmení.
Som služobník, čo na pamäti má
príkazy Tvoje, nič ich nezatieni.
S. Verner