114. ŽALM
L. Bourgeois
Keď Já-ko-bov rod z rab-stva od-chá -dzal,
keď z E-gyp -ta Iz – ra – el vy-chá – dzal,
Boh si ten ľud po-svä-til a Iz-ra – e – lu
za-čal vlád-nuť sám. Roz – de – li – lo sa mo-re
a Jor-dán, hneď vo-dy späť ob-rá – til.
2. Jak ovce vrchy poskakovali,
jak jahňatá sa pahorky zdali.
Prečo utekáš, more?
A prečo, Jordán, ustúpil si späť?
Vy, vrchy, čo ste poskočili hneď
na širokom priestore?
3. To pre prítomnosť Panovníkovu
chvela sa zem kvôli Jeho slovu.
S nami Jákobov Boh je!
Na jazero On skalu obracia,
do studnice, kde zdroj sa nestráca,
z kameňa vodu leje.
S. Verner