112. ŽALM
L. Bourgeois
Ha – le – lu – ja! Bla – že – ný je ten,
kto sa Bo – ha bo – jí kaž – dý deň
a pl – ní Je – ho pri-ká – za – nia.
Po – tom-stvo je – ho moc-ne vzras – tie
a na ze – mi mať bu-de šťas – tie,
rod pria-mych dô-jde po-žeh – na – nia.
2. Boh vždy mu hojnosť darov dáva
a domu jeho požehnáva,
tak spravodlivý trvá večne.
Boh je mu vo tmách svetlom živým,
je milosrdným, milostivým
a on pred Bohom chodí vďačne.
3. Blažený, kto sa zľutováva,
rád požičia a biednym dáva
a veci riadi slovom Pána;
ten nepohne sa nebezpečne,
v pamäti dobrej bude večne,
vo všetkom je mu hojnosť daná.
4. So svojím Bohom vždy čas trávi,
nezľakne nikdy sa zlej správy
a srdce jeho stále býva,
keď vo viere on pevne stojí,
v búrke sa k Pánovi pripojí
a na pád svojvoľných sa díva.
5. Rád biednym štedro udeľuje,
mdlých, trúchliacich vždy utešuje –
tak cestou priamou chodí v práve
a zostáva v spravodlivosti.
Pán udrží ho v bezpečnosti,
vyvýši jeho silu v sláve.
6. A keď Pán verných obdaruje,
vtom každý z nich sa zaraduje
a s vďačným srdcom Boha vzýva.
Cieľ šťastný úprimnému kynie,
bezbožný od závisti hynie
a žiadosť jeho márna býva.
F. Šebesta