109. ŽALM
Mel. Ž. 27: Hospodin mojím svetlom
L. Bourgeois
Či Bez ne – po – ču-ješ, Bo-že mo-jej chvá-ly,
prí – čin sa ma stí-hať po-do-bra – li
čo ľsti – vé ús-ta ma-jú pro – ti mne?
tí, čo sa za nich mod-lím ú-prim – ne.
Za dob-ré od-plá – ca-jú sa mi zlým,
za lás-ku ma-jú i – ba ne-ná-visť.
Pred súd z nich ne-mô-že nik čis – tý prísť,
pre hrie – chy, Pa-ne, má – lo dní daj im!
2. Kto nechcel dbať tu o milosrdenstvo,
nech zanedbá sa jeho pamiatka,
kto mal pre biedneho len protivenstvo,
pre chudáka, čo bôľnym srdcom lká,
nech naňho príde to, čím preklínal,
a milosť od neho nech vzdiali sa,
nech voda, ktorú piť chce, kalí sa,
plášť hanby nech mu telo ovíňa!
3. Zachádzaj so mnou, Pane, Hospodine,
milosrdne a veď ma láskavo!
Som biedny, cestou, čo sa len tmou vinie,
odchádzam, buď mi stálou ochranou!
Pomôž mi, Hospodine, Bože môj,
nech poznajú, čia ruka ma chce viesť;
činíš to, Pane! A pre svoju česť
zachovaj ma a v láske pri mne stoj!
4. Nech zlorečia, Ty dobroreč mi, Pane,
aby Tvoj služobník sa veselil!
Máš všetky moje hriechy spočítané,
aby si moje srdce premenil.
Chcem sláviť Pána srdcom, perami,
uprostred mnohých chcem Ho chváliť tam,
biednemu po pravici stojí sám,
zachová ho a navždy ochráni.
S. Verner