92. ŽALM
Ženeva 1562
Dob – ré je slá-viť Pá – na! Ľú-bez-ný har- fy
hlas chce Ťa, ó, Bo – že náš, slá-viť hneď
za-včas rá – na. Deň, noc Ti bu-dem spie-
vať, Tvo-ju mi-losť hlá-sať a v Tvo-jej
prav-de stáť, vždy Tvo-je me-no vzý – vať.
2. O Tvojich skutkoch spievam,
v nich potešenie mám,
takto Ťa poznávam
vždy, keď sa na ne dívam.
Kto Tvoju myseľ chápe,
do hĺbky preniká?
V kom bázeň nevzniká
a bláznivo netápe?
3. Sú mnohí bezbožníci,
čo Ťa nepoznajú,
bez Teba vzrastajú
zákona priestupníci:
Tvoja moc, Hospodine,
ich všetkých rozptýli,
Tvoj ľud sa nemýli –
a nepriateľ Tvoj zhynie.
4. Mňa Ty však pozdvihuješ
a kropíš olejom;
tak v počínaní tom,
hľa, milosť naplňuješ:
pred zlostníkmi ma chrániš,
čo na mňa číhali,
proti mne povstali –
ich pýche dozrieť brániš.
5. Tu spravodliví Tvoji
jak palma rozkvitnú,
jak cédre pevné sú,
pri Tebe každý stojí.
V starobe ešte majú
kvet, silu, ovocie,
z nich každý hlásať chce,
že svätosť Pána znajú.
S. Radechovská