85. ŽALM
Ženeva 1562
Dob – re si, Pa – ne, svo-jim ro – bie – val:
Já – ko-ba si vy- vie-dol z vä – ze – nia
a hrie-chy svoj-ho ľu – du pri – krý-val,
všet-kým si dal ra – dosť od – pus – te – nia,
od – vrá-til si všet – ku svo -ju prch-kosť
a svoj hnev za – me – nil si za mi – losť;
kiež i k nám, Bo-že, sa zas na – vrá – tiš
a hnev svoj prud-ký od nás od-vrá – tiš.
223Document–01.qxd 22.1.2008 10:06 Page 224
2. Či naveky chceš držať v hneve nás
a celé veky rozhorčený byť?
A nikdy nás už neobživíš zas,
aby sa ľud Tvoj mohol potešiť?
Hoc premnohé sú naše hriešnosti,
ukáž nám hojnosť svojej milosti;
pre mnohé naše zlosti, hromženia,
ó, nezbavuj nás svojho spasenia!
3. A čo mám z nariekania mnohého?
Čo vraví Boh, tomu chcem načúvať.
Nám dáva zo všetkého dobrého,
len k bláznovstvu sa opäť nevracať.
Tí všetci skoro budú spasení,
čo svätou bázňou sú ozdobení.
A Božia sláva – blíži sa ten čas –
v krajine našej rozšíri sa zas.
4. Dobrota bude spolu s vierou žiť,
milosť a pravda budú spolu stáť,
nebude môcť zem vieru zatajiť,
spravodlivosť k nám bude nazerať.
Dá hojnosť vecí pozemských sám Pán
a zem tiež vydá hojnosť plodov nám.
Tu spravodlivosť pôjde po zemi
a celý svet ňou bude vedený.
J. Strejc