84. ŽALM
Ženeva 1562
Ach, a – ké sú, Bo – že, mi – lé,
Tvo – je prí – byt-ky spa – ni – lé,
sú krás-ne, srd-ce sa po – te – ší.
Pre – to mo – ja du – ša den – ne
tú – ži u-zrieť Tvo – je sie – ne,
ó, Pa-ne, naj – žia – dos- ti – vej – ší!
Duch i te – lo ple – sá Je – mu,
Bo – hu sil – né – mu, ži – vé – mu.
2. I ten vrabec dostal miesto,
tiež aj lastovička hniezdo
pre mladé pri Tvojom oltári.
Ale služobník verný Tvoj,
Kráľu večný a Bože môj,
ďaleko má ku Tvojej tvári.
Blažene sa iste majú
tí, čo s Tebou prebývajú.
3. Blažení sú, čo dosť sily
od Teba si osvojili,
cez údolia sveta kráčajúc,
ochotne po Tvojich cestách,
smädu, hladu na tých miestach,
žiadnych bied sa neobávajúc,
hoci mohli hľadať studne,
alebo dážď čakať nudne.
4. Nič sa toho neľakajú,
jedni druhých predbiehajú
až na Sion pred Boha svojho.
Ó, Bože, Ty si večný Pán,
všemohúcnosťou známy nám,
vypočuj prosby srdca môjho!
Bože Jákobov, môj Pane,
vyslyš moje nariekanie!
5. Si štít každého verného,
viď svojho pomazaného;
jeden deň s Tebou sa mi ráta
viacej ako tisíc inde;
ja si žiadam len jediné:
Pánovho domu strážiť vráta,
než uprostred bezbožníkov
pánom byť krásnych príbytkov.
6. Nech nás Boh jak slnce teší,
obranca náš najmocnejší,
lásku a slávu nám udieľa;
tým, čo chodia v úprimnosti,
dobré veci rád v hojnosti
On sám v každej chvíli posiela.
Blažený je človek všade,
ktorý v Neho vkladá nádej.
J. Strejc