83. ŽALM
Ženeva 1562
Ó, Bo – že náš, už ne – vá – haj!
Po – ču – ješ? Od – po-veď nám daj!
Po – vstaň už, po-moc-ník náš pra – vý!
Hľa, a – ko ne-pria – te – lia Tvo – ji
sa bú-ria v hroz-nom ne-po – ko – ji,
za – ťa – to po – zdvi – hu – jú hla – vy.
2. A v srdci plnom hriešnosti
a podlej prefíkanosti
skryli lesť proti Tvojmu ľudu.
Hoc Ty sa na to jasne dívaš,
proti tým, ktorých aj sám skrývaš,
sa so zlom ďalej radiť budú.
3. Hovoria, plní plánov zlých:
„Poďme a vyhubíme ich,
nech národom už viacej nie sú!
Nech pamäť mena Izraela
je navždy vyhladená celá;
zhasnime jeho rodu sviecu!“
4. Takto sa v zlobe spojili
a proti Bohu brojili
tí všetci nepriatelia Pána.
Odplať im a tak nalož s nimi,
jak s nepriateľmi bezcitnými!
A padne na nich všetka hana.
5. Pred Tebou, Bože nad nami,
nech hnaní sú jak víchrami,
nech každý ako steblo padne!
Tak ako v plameni les zhorí
a oheň vypaľuje hory,
nech nad ich mocou Tvoja vládne!
6. Buď víchricou sa valiacou
a búrkou hrozne zúriacou,
nech tá ich pýcha celkom zhynie
a nech je ich tvár zhanobená
a nech sa boja Tvojho mena,
počúvajú Ťa, Hospodine!
7. Daj, nech od hanby zahoria
tí, čo sa Tebe nekoria;
nech vedia ľudia v každej ríši,
že Ty sám si veľký Hospodin,
do všetkých myšlienok vidíš im;
na celej zemi si najvyšší.
F. Šebesta