79. ŽALM
L. Bourgeois
Po – ha – nia vtr-hli do de-dič-stva Tvoj-ho,
môj Bo-že, hrie-chov sa v deň hne-vu svoj – ho
do – pus-ti – li, svä – ty-ňu zne-svä-ti – li,
Je – ru-za-lem na ru-my pre-me-ni – li.
A mŕt-vych slu-hov, ach, vtá-kom na ne-
be-siach za ko-risť po-ho-di – li
i drav-ce z kra-jov tých sa te – la-
mi zbož-ných do – sý – ta na – kŕ – mi – li.
2. Krv vylievali ako z vedra vodu
a nebol, kto by zastavil tú hordu
a pochoval vôkol Jeruzalema
zabitých Tvojich služobníkov telá.
Od susedov sa nám
ušla zo všetkých strán
len potupa a hana
a tí, čo vôkol nás
prežili celý čas,
sa smiali bez prestania.
3. Až dokedy sa budeš hnevať, Pane?
Vo vyhni skúšaš, čo sa s nami stane?
Čo stane sa, keď oheň spravodlivý
strávi Tvoj ľud jak drevo, čo ho živí?
Tvoj hnev rozhorčený
do pohanských zemí
nech spadne jak spúšť z neba
na kráľov, národy,
kde v rabstve ľud chodí,
nevzýva menom Teba.
4. Jákoba zhltli, spustošili nivy.
Ó, nerátaj nám predkov našich viny,
keď otcovia šli cestou neprávosti.
Blúdime tiež, lež vieme o milosti.
Zľutuj sa, Bože náš,
túžobne každý z nás
vyzerá zmilovanie.
Buď nám na pomoci!
Úbohí otroci
čakáme na svitanie.
5. Ó, Bože spásy, príď už v svojom mene!
Dedičstvo Tvoje nech je vykúpené,
prikrytý hriech! Zmier naše previnenia,
nech pohan posmievačný pravdu nemá:
„Kdeže je Boh ich, kde?“
smeje sa hlasite.
A daj nám poznať, Pane,
že za krv sluhov tých,
nevinne pobitých,
odplatu žiadaš zjavne.
6. Ston stúpa s plačom ľudu spútaného
pred Tvoju tvár, veď ruka Najvyššieho
je láskavá. Sám pretni pevné putá,
čo odsúdencom ruky, nohy krútia!
Susedom sedemkrát
za posmech, Pane, vráť,
nech je to na znamenie:
vina tá ohromná
vracia sa do lona
za Božie potupenie.
7. My, zajatý ľud, Tvojich pastvín stádo,
Ti vyznávame, že si svojou vládou
spravodlivý od vekov do večnosti,
od rodu k rodu. Si Bohom milosti.
Zľutuj sa, Bože náš,
túžobne každý z nás
vyzerá zmilovanie.
Buď nám na pomoci!
Úbohí otroci
čakáme na svitanie.
V. Kučera