77. ŽALM
L. Bourgeois
V ťaž-ký deň sú – že – nia môj – ho
vo – lal som na Pá – na svoj – ho,
k Bo – hu nie-sol sa môj hlas,
kým ma ne – vy – po – čul zas;
kým som v smút-ku kle-sal niž – šie,
chcel som Ho mať k se-be bliž – šie,
tým viac Je – ho po – mo – ci
hľa – dal som vo dne v no – ci.
2. Moja duša utrápená
zostala bez potešenia,
hroznejší sa mi Boh zdal,
čím viac som Ho v mysli mal;
hoci som Ho stále vzýval,
v modlitbách som žiaľ svoj skrýval,
môj duch v ťažkom trúchlení
bol v bolestnom zomdlení.
3. Po dňoch môjho nariekania
zbavil si ma, Bože, spania,
musel som sa pokoriť,
nemohol som hovoriť,
až som v duchu pokojnejšie
videl časy radostnejšie,
keď Boh milosrdný bol,
svojim verným pomohol.
4. Tak som aj na to myslieval,
čo som vtedy Bohu spieval,
láskavého poznajúc,
česť Mu za to vzdávajúc
s veľkou ducha horlivosťou;
keď som všetko s bedlivosťou
v srdci si rozvažoval,
tým som sa posilňoval.
5. Vari ma Boh, môj ochranca,
do zúfalstva navždy vracia?
Azda mi už na večnosť
odoprel dobrotivosť?
Zabudol všetko z ľútosti,
prejavovanej v hojnosti?
To by som bol stratený;
Pán však všetko premení.
6. Aby som to chápal ďalej,
pripomínal som si stále,
Pane, divných skutkov rad,
čo si činil mnohokrát,
Tvoje mocné divné dielo
v mysli mal a šíril vrelo.
Slávu Tvoju vidím v ňom,
zvestovať ju chcel by som.
7. Tebe, Bože, česť a chvála,
Tvoja cesta – svätá, stála,
iste nieto iného,
Bože, Tebe rovného.
Ty si naozaj večný Pán,
čo divné veci činí sám,
Ty svoju moc neskrývaš,
každému ju poznať dáš.
8. Silou ramena mocného
zbavil si jarma ťažkého
potomkov Jákobových
i synov Jozefových.
Vody tiež Ťa pocítili,
zdesene sa zastavili,
oblak pustil dážď hojný,
vydal aj zvuk prehrozný.
9. Zem sa v hrôze zachvievala,
keď Tvoja noha kráčala
cez more vôd násilných,
stopy nenechajúc v nich.
Stádo ľudu oddaného,
Mojžišom vyvedeného,
na pastviny vyvádzaš,
pokoj vyvoleným dáš.
J. Strejc