75. ŽALM
Ženeva 1562
Te – ba, Bo – že, slá – vi – me,
slá – vi – me Ťa nad – še – ne za nám
da – né spa – se-nie. Z Tvo-jich di-vov
vi- dí-me blíz-kosť Tvoj-ho me-na vždy;
všet – ka česť mu ná – le – ží.
2. Keď čas príde určený,
spravodlivo súdiť chcem,
až sa musí zachvieť zem
a s ňou aj ľud skazený;
ale mocným slovom tým
stĺpy zeme utvrdím.
3. „Nebláznite!“ vravím im,
„čelo nepozdvihujte,
Bohu neodporujte
srdcom svojím kamenným,
nehovorte spurnosti
proti Božej svätosti!“
4. Východ, západ, púštna zem
povýšenie nedá vám.
Boh je mocný sudca sám.
Súdi Božia ruka len:
jedného ponižuje,
druhého povyšuje.
5. Kalich drží v ruke Pán,
kalné víno nalieva.
Rmut sa s vínom prelieva,
keď ho dáva piť im sám.
V hneve takto bezbožných
trestá, zavrhuje zlých.
6. O skutkoch predivných tých
žalmom, Bože, zvestujem,
plesám a sa radujem,
zrážam pýchu bezbožných.
Bude raz povýšený
spravodlivý v spasení.
F. Šebesta