59. ŽALM
Ženeva 1562
Vy – trh-ni ma z rúk ne-pria – te – ľov,
Bo – že, z mo-ci zla pá-cha – te – ľov!
Is – to – tu daj mi, si – lu vlej!
Ži – vo – tu, du – ši ne – vin – nej
ú – kla-dy ro – bia, pas-ce stro – ja
tí moc-ní, čo sa so zlom spo – ja.
Ó, Hos-po – di – ne, Ty po – vstaň,
pred ne- šľa – chet-ný – mi ma chráň!
2. Zástupov Bože, Hospodine,
precitni, nech sa už noc minie,
a navštív všetky národy,
znič toho, kto Ťa obchodí!
Jak štekot psov znejú ich slová,
jak psi sa navracajú znova,
ich pery sú jak ostrý meč.
Kto odpovie na takú reč?
3. Smeješ sa im, ó, Hospodine,
národom, z ktorých zlo len kynie.
Hrad vysoký, môj Bože, si,
prežijem všetky otrasy.
Boh milosrdný predíde ma,
ukáže, jak zhynie noc temná.
No nezabíjaj ľudí zlých,
len svojou mocou poníž ich!
4. A prinúť tých, čo v pýche žili,
nech vravia, čím sa prehrešili,
nech poznajú, kto náš Boh je,
na celej zemi panuje.
Nech ako psi zas pobiehajú,
nech štekajú a zhľadúvajú
pokrm, čo utíšil by hlad,
no hladní nech si ľahnú spať!
5. O Tvojej sile budem spievať,
hneď zrána Tvoju lásku vzývať.
Hrad vysoký môj bol si Ty
a úkryt v čase úzkosti.
Posilnený Tebou Ťa vzývam
a zas Ti žalmy, chvály spievam.
Veď Boh je bezpečný môj hrad,
je milostivý, má nás rád.
S. Verner